27 rokov späť: sloboda vždy niečo stojí

Pred 27 rokmi analógovým mobilným telefónom kraľovali Motoroly série DynaTAC, čerstvou novinkou bol model MicroTAC 9800X. O svoju pozíciu sa v roku 1989 statočne bila aj Nokia spolu s NEC a Mitsubishi. U nás však bojoval celý národ - o slobodu. A každým rokom mám väčší pocit, že si ju menej a menej vážime.

27 rokov späť: sloboda vždy niečo stojí Zdroj: www.fony.sk

Tieto riadky pravdepodobne čítate na displeji špičkového smartfónu, tabletu alebo notebooku. Jeho vývoj bol slobodný, dobrovoľný, nik ho inžinierom neprikázal za účelom fiktívneho boja proti imperializmu. A kúpiť si ho môže každý, nie len politicky vhodný kandidát, ktorý lezie do zadku nejakému súdruhovi. Nik vás nenúti čítať Rudé právo, je len na vás, či si dnes otvoríte Fony.sk, alebo nejaký konkurenčný denník. A my sa zase deň čo deň dobrovoľne snažíme zachovať vašu priazeň. Lebo nás to baví. Nie preto, že si Fony.sk vymyslela nejaká štátna organizácia, aby vám masírovala mozgy.

Keď chcem natočiť video reportáž z výstavy IFA v Berlíne alebo MWC v Barcelone, stačí si cez Pelikan kúpiť najvhodnejšiu letenku z Bratislavy, Viedne či Budapešti, cez Booking alebo Airbnb si zase nájdem vhodné ubytovanie. Nemusím nikomu nič podpisovať, dokonca ani vybavovať pas, nehovoriac o žobraní o cestovnú doložku, bez ktorej ste sa z Československa ani len nepohli.

Hoci som mal v roku 1989 len sedem rokov, dokážem si spočítať, čo všetko nám tá sloboda dala. A je mi od začiatku jasné, že to nie sú len výhody, ale aj povinnosti. O slobodu sa treba každý deň biť. Slobodu si treba vážiť.

Nie v každej krajine je bežné, že si z priemerného platu kúpite jeden z najlepších telefónov na svete. A to hlavne preto, aby ste si na ňom mohli bez strachu z cenzúry písať s kamarátom v Londýne, s frajerkou v Martine či mamou v Novej Sedlici, ktorú zaujíma, ako sa v tej Bratislave máte, a či vám na škole či internáte nič nechýba. Na škole, na ktorú ste sa dostali len vďaka dobrým výsledkom a bez kádrového posudku. A na ktorú si môžete privyrobiť hoci aj písaním noviniek či recenzií, ako to práve skúša náš nový kolega Filip, ktorého už práca v McDonalde nebaví. Môže si totiž slobodne vybrať. Stačí na sebe pracovať, nezávidieť, učiť sa a chodiť po svete s otvorenými očami. Kašľať na konšpiračné teórie, nehľadať stále nejakého nepriateľa. Nestačilo nám to tých 40 rokov minulého režimu?

Prečo musím neustále filtrovať na facebooku známych, ktorí si nedokážu odpustiť reči proti demokratickým hodnotám. Strácate energiu a čas. Študujte, učte sa cudzie jazyky, históriu neberte len ako povinný predmet, ale ako úžasnú možnosť poučiť sa z chýb minulých generácií. A cestujte. Nekážte druhým, čo je správne. Tolerujte rozdiely, iné názory aj sexuálnu orientáciu. Lebo sa to raz všetko obráti proti vám. Nehľadajte stále nejakého protivníka. Už tej nenávisti bolo dosť. Za naše problémy si vždy môžeme len my sami. Je len na nás, či tú demokraciu dokážeme zvládať, alebo sa zase ocitneme v nejakom totalitnom zriadení. Tak to prosím nepokazme. Lebo pohľad na to, čo sa dnes pohybuje po slovenskom parlamente ma úprimne desí. Už tých vztýčených prstov bolo dosť.

Snáď nám tá sloboda vydrží čo najdlhšie. Nejde predsa len o slobodný výber mobilného telefónu, s ktorým vám každý deň s radosťou pomáhame.