Od ochutnávky minuloročnej vlajkovej lode spoločnosti Meizu ubehlo iba pár týždňov a nám sa do rúk dostáva aj jej tohtoročný nástupca. Ten vychádza z rovnakého dizajnu a prináša hneď niekoľko vylepšení. Na úvod prezradím, že tento model mi sadol o čosi viac než predchodca, a pôsobil na mňa vyspelejším dojmom.
 | Meizu MX4Nový top model prináša osemjadrový procesor, 5,4'' Full HD displej, OS Android s nadstavbou Flyme 4, 20,7 Mpix fotoaparát s AF a dual LED bleskom a 3 100 mAh batériu. Slot na pamäťové karty opäť chýba. |
Ak ste sa so smartfónmi tejto značky doposiaľ nestretli, po prvom kontakte si ich určite zapamätáte. Dizajnovú inšpiráciu známym jablkovým smartfónom z Cupertina len ťažko poprieť. Meizu MX4 preberá vzhľad predchodcu a vylepšuje určité detaily. Poznávacím znamením je oblá konštrukcia a jednoduché prevedenie prednej steny s okrúhlym tlačidlom pod displejom. Po konštrukčnej stránke vidím krok vpred a môžem iba chváliť. Telefón pôsobí mimoriadne pevným a elegantným dojmom. Výrazný podiel na tom má kovový lem obopínajúci telo smartfónu, ktorý sa smerom k zadnej časti zaobľuje a používanie je tak o poznanie pohodlnejšie. Jeho matná úprava nezachytáva odtlačky a statočne odoláva aj prípadným škrabancom. Kovové hrany sú v prednej časti zbrúsené, vďaka čomu prst z displeja len tak skĺzne a pri pevnom zovretí telefón nereže do ruky. Tieto miesta sú zvyčajne náchylné na rôzne odery, no Meizu MX4 proti ním bojuje statočne a po ukončení testovania evidujem iba jeden mini škrabanček.
Meizu MX4 prináša väčší displej, a tým pádom aj väčšie rozmery. Tu však dávam výrobcovi jedno veľké plus. Napriek veľkému displeju sú rozmery telefónu veľmi triezve. Na prednej stene vidím iba minimum nevyužitého priestoru, tenkosť okrajov po stranách displeja môže byť príkladom pre ostatných výrobcov. Ako keby tu ani neboli. Veľkosťou je veľmi podobný súčasnej vlajkovej lodi od LG - LG G3. Meizu je o dva milimetre kratšie (144 vs. 146 milimetrov), šírku a hrúbku majú rovnakú (75 a 9 milimetrov). Pri týchto väčších rozmeroch je prehmatávanie, prípadne používanie druhej ruky nevyhnutnosťou. Bez prehmatu som dokázal pohodlne obslúžiť spodnú polovicu displeja.
Na prvý pohľad aj pocit pôsobí Meizu MX4 jednoliatym dojmom, no rovnako ako u predchodcu, nie je tomu tak. V úvode som spomínal pár konštrukčných vylepšení a jedným z nich je aj zadný kryt, presnejšie manipulácia s nim. Odňatie zadného krytu u predchodcu si vyžadovalo mať vždy pri sebe tenký predmet z balenia a našetrenú poriadnu dávku trpezlivosti. V prípade MX4 si už vystačíte s nechtom, ktorý vložíte do štrbiny v spodnej časti konštrukcie. Pochvalu si zaslúži aj samotná povrchová úprava zadného krytu. Naoko hladké prevedenie sa v ruke nešmýka, nezachytáva odtlačky a nie je náchylné na škrabance.
Pod zadným krytom sa nič zásadné nemení, čo je aj škoda. Batéria je opäť zabudovaná a pre slot na microSD kartu sa opäť nenašlo miesto. V hornej časti nájdeme slot pre microSIM kartu.
Kovovým prevedením sa môžu pochváliť aj tlačidlá v bočných stenách. Tlačidlo napájania nájdeme opäť v hornej stene, čo je pri zariadení týchto rozmerov nie najideálnejšie riešenie. To však vôbec nevadí. Ja som ho skoro vôbec nepoužíval. Telefón pohodlne odblokujete potiahnutím po zhasnutej obrazovke smerom nahor, dlhším podržaním na tlačidle pod displejom telefón zamknete. Tlačidlo pre úpravu hlasitosti nájdeme v ľavej stene. Výrobca ho umiestnil celkom rozumne, no za zvýšením hlasitosti som sa musel párkrát načiahnuť. Menším sklamaním je jeho obmedzené využitie. Stlačením v odomknutom stave slúži na zmenu hlasitosti multimédií, počas hovoru ním môžete upravovať hlasitosť telefonátu, no kvôli zvýšeniu, respektíve zníženiu hlasitosti zvonenia musíte zavítať do nastavení.
V hornej stene ešte nájdeme 3,5 mm audio konektor a sekundárny mikrofón. Pravá stena ostala prázdna. Škoda. Presne v tomto mieste by som si vedel predstaviť tlačidlo napájania. MicroUSB konektor sa nachádza v spodnej časti. Okrem nabíjania a prepojenia s PC poslúži aj na pripojenie externých zariadení cez USB OTG. S terabajtovým externým diskom (NTFS) si už ale neporadil. Do spodnej časti sa nám presunul aj hlasný reproduktor. Hrá hlasno a vcelku kvalitne. Taký priemer, možno nadpriemer.
Po konštrukcii prichádza ďalšia lahôdka pre oči. Je ňou displej. Ten nám narástol na 5,4 palca a ponúkne Full HD rozlíšenie, presnejšie 1 152 x 1 920 bodov. Opäť sa mi potvrdilo to, že Full HD je v telefónoch viac než dostačujúce. Ak si k tomu pridáme verné a živé podanie farieb, dobré pozorovacie uhly a bezproblémovú čitateľnosť na priamom slnku, tak displej môžem iba chváliť. Úpravu jasu som už tradične zveril do rúk automatickej regulácii. Pracovala spoľahlivo a rýchlo. Veľká dotyková plocha vyzerá aj po niekoľkých týždňoch používania ako nová, a vďačí za to ochrannému sklíčku Gorilla Glass 3. Osobne mi tu chýba iba režim rukavice, ktorý by sa mi v tomto zimnom počasí určite zišiel.
Nad displejom sa nachádza predný fotoaparát nadpriemernej kvality, slúchadlo s dobrou hlasitosťou, senzor priblíženia a senzor automatickej regulácie jasu.
Na prvý pohľad jednoducho vyzerajúce tlačidlo pod displejom ponúkne hneď niekoľko zaujímavých funkcií. Jedno stlačenie vás vráti na domácu obrazovku, dlhšie podržanie zablokuje telefón a potiahnutie po tlačidle smerom nahor znamená v prostredí krok späť. Touto poslednou funkciou som sa nakazil až natoľko, že som rovnaký pohyb skúšal aj na iných smartfónoch. Mimoriadne návykové a pohodlné. Okrem toho slúži tlačidlo aj ako notifikačná dióda. Na zmeškanú udalosť vás upozorní „dýchaním“ v bielej farbe. V noci som si všimol ešte jednu zaujímavosť. Kruh tlačidla je vyplnený fosforeskujúcou látkou, ktorá v noci svieti a uchopenie telefónu do ruky správnym smerom je tak o čosi pohodlnejšie.
Pri výbere hardvéru bolo Meizu nekompromisné a do útrob zariadenia osadilo chipset MT6595 od Mediateku. Ten pozostáva z osemjadrového procesora, pričom štyri jadrá sú taktované na 2,2 GHz a ďalšie štyri na 1,7 GHz. Grafický výkon má na starosti procesor PowerVR G6200. Čo však tieto údaje znamenajú v praxi? V ruke držím jedno z najvýkonnejších zariadení súčasnosti. V bechmarku AnTuTu dosiahlo Meizu MX4 úctyhodných 49 593 bodov a zaradilo sa na čelo tabuľky. V závese nechalo aj taký stroj ako napríklad Samsung Galaxy Note 4. Výkonu je tu teda určite dostatok. Aj na najbližší rok, možno aj dva. Napriek prítomnosti výkonného hardvéru ma príjemne prekvapilo zistenie, že telefón sa ani pri graficky náročných úlohách výrazne neprehrieva. Mierne zvýšenú teplotu na zadnej stene som pocítil až po niekoľkých minútach hrania hier alebo prezerania webu. Výkonný hardvér a krásny displej ponúkajú výborné predpoklady na hranie rôznych hier a sledovanie filmov vo vysokom rozlíšení. V mojom prípade ma však krotila veľkosť interného úložiska. Meizu MX4 bude u nás dostupné v 16 a 32 GB verzii a mne sa do rúk dostala práve tá menšia. Ak by som plánoval kúpu tohto zariadenia, o 16 GB verzii by som ani nerozmýšľal. V súčasnosti je to podľa mňa hodnota, s ktorou by sme sa mali stretávať iba v lacnejších smartfónoch. A do takéhoto high-endu určite nepatrí. Systém si uchmatol 2,32 GB a zvyšné gigabajty som rýchlo zapratal hudbou, hrami a filmami. Tento nedostatok mohol výrobca kompenzovať slotom pre microSD kartu, no nestalo sa tak. A pritom pod zadným krytom je miesta až-až. Operačná RAM pamäť ponúkne dostatočné 2 GB a pri záťaži bolo využitých zvyčajne 1,3 – 1,5 GB.
Krokom vpred v porovnaní s predchodcom je podpora sietí štvrtej generácie (LTE). Na NFC sa však opäť zabudlo. V možnostiach konektivity nájdeme Bluetooth, zdieľanie obsahu cez DLNA a taktiež vytvorenie mobilného prístupového bodu. Wi-Fi pripojenie bolo počas celej doby používania stabilné.
Zariadenia Meizu charakterizuje špeciálna nadstavba Flyme, ktorá výrazne pretvára klasický Android. V prípade Meizu MX4 sa stretávame s Flyme vo verzii 4.0.4 bežiacim nad Androidom 4.4.2. Ak by som mal Flyme charakterizovať jedným slovom, bolo by to slovíčko „gestá“. Tých je tu dosť a čo je dôležitejšie, sú aj účelné. Poďme sa na ne pozrieť. Dvojitým ťuknutím na zhasnutú obrazovku telefón prebudím a zobrazí sa zablokovaná obrazovka. Prípadne ho potiahnutím po obrazovke smerom nahor môžem rovno odblokovať. Potiahnutie na zhasnutej obrazovke smerom nadol taktiež rozsvieti zablokovanú obrazovku a vyroluje sa výsuvná lišta. Nevynechali sa ani ťahy do strán. Potiahnutím po zhasnutej obrazovke doľava sa ihneď spustí fotoaparát. Priznávam, že je to veľmi návykové. Potiahnutie do opačnej strany spustí vami zvolenú aplikáciu, aj doinštalovanú. Ja som si nastavil číselník.
Gestá nechýbajú ani na domácich obrazovkách. Kvôli vysunutiu hornej lišty sa nemusím načiahnuť až celkom hore, stačí ak prstom potiahnem nadol odkiaľkoľvek na domácej obrazovke. Opačným smerom ju môžem pohodlne zasunúť. Potiahnutím na domácej obrazovke smerom nahor sa dostávam k možnosti rýchleho prehľadávania obsahu telefónu. Prehľadávanie je pomerne inteligentné. Prehľadáva zoznam aplikácií, kontakty, obsah SMS správ, multimediálny obsah v telefóne a taktiež vami navštívené webové stránky. Dostali ste chuť na vašu obľúbenú skladbu? Stačí pár kliknutí a skladba už znie z reproduktora.
O potiahnutí po tlačidle pod displejom smerom nahor sme si už hovorili. Rovnaké gesto však môžete spraviť aj po pravej a ľavej strane od tlačidla. Vtedy sa zobrazí zoznam naposledy spustených aplikácií. Ani tu však s gestami nekončíme. Potiahnutím po ikone aplikácie smerom nahor zatvorím danú aplikáciu, potiahnutie smerom nadol zatvorí všetky aplikácie, no a podržaním na ikone aplikácie ju zamknem pred zatvorením.
Zablokovaná obrazovka obsahovo príliš neprekvapí. Zobrazuje dátum, čas a pri spustenom prehrávači hudby aj jeho jednoduché ovládanie. Odblokovaním sa dostávame na domáce obrazovky. Tu nájdeme okrem widgetov a skratiek aj ikony všetkých aplikácií. Áno, samostatná ponuka so zoznamom aplikácií chýba. Ja tomuto zobrazovaniu akosi stále neviem prísť na chuť, a tak som asi polovicu doby používania používal Google launcher. V porovnaní s predchodcom vidím v tomto smere krok vpred. Meizu MX3 si s launchermi príliš nepotykalo, presnejšie s ich spodnými časťami, ktoré prekrývalo svojou lištou. Teraz je už všetko v poriadku. Lišta ostala a môžeme ju označiť za jednu zo špecialít tohto systému. Obsah v dolnej lište sa prispôsobuje práve otvorenej aplikácií. Napríklad v prehrávači hudby tu nájdem prehľadávanie zoznamu skladieb, v takej galérii je to napríklad spustenie prezentácie.
Výsuvná lišta prešla úpravou. Asi najvýraznejšou zmenou je bohatšia ponuka skratiek. Niektoré majú pod ikonou aj malý trojuholník na zobrazenie rýchleho menu. Napríklad pri skratke Wi-Fi je to rýchle prepínanie medzi sieťami. Dlhším podržaním na skratke ju môžete presunúť. Skratky pribudli, no na rýchly vstup do nastavení sa zabudlo. Tak som musel používať skratku na domácej obrazovke.
Prostredie Flyme OS ma potešilo svižnými reakciami a plynulými prechodmi. Lenže nie vždy. Po niekoľkotýždňovom používaní môžem za najväčšiu slabinu tohto smartfónu označiť stabilitu systému. V prvých dňoch boli samovoľné reštarty na dennom poriadku. Neskôr sa objavili s odstupom dvoch – troch dní. Prostredie taktiež mrzlo, vtedy pomohlo iba dlhšie podržanie tlačidla napájania a ani pády aplikácií neboli pre Meizu MX žiadnou neznámou.
Základné aplikácie sú spracované dobre a nemal som dôvod ich meniť. Akurát tá klávesnica. Opäť mi tu chýbalo rozlíšenie malých a veľkých písmen. Informuje o tom iba zvýraznený Shift. Oproti predchodcovi sa však vytratili problémy pri písaní cez Facebook Messenger. V Meizu MX4 sa už riadok s textom zobrazuje nad klávesnicou, u predchodcu bol tento riadok zakrytý.
Ďalšou parametrovou lahôdkou je určite fotoaparát s rozlíšením 20,7 megapixlov. Známa hodnota? Áno, fotoaparát v Meizu MX4 je od Sony. Počas približne troch týždňov používania som si fotoaparát veľmi obľúbil a fotil s ním všetko okolo. Na konci testovania som mal v galérii cez tristo fotografií. S kvalitou som bol spokojný. Počas slnečných dní Meizu zhotovovalo pekné zábery s verne zachytenými farbami a dostatkom detailov. Pri horších svetelných podmienkach už bola kvalita snímok podpriemerná a v tomto smere sa už Meizu na high-endy nechytalo.
Prostredie fotoaparátu pochválim za jednoduchosť, no zároveň skritizujem za niekoľko detailov. Asi tým najhlavnejším je chýbajúce preklápanie. Prostredie je zobrazené vždy na výšku, čo v určitých momentoch vyžadovalo vykrúcanie hlavy pre lepšie zorientovanie sa v nastaveniach. Tie som najčastejšie navštevoval kvôli zapínaniu / vypínaniu HDR režimu, ktorého skratku mohol výrobca pokojne umiestniť niekde na hlavnú obrazovku. Po zhliadnutí fotografií na veľkom monitore však konštatujem, že to HDR-ko vo viacerých prípadoch veľmi nepomohlo. Navyše je snímanie dvoch fotografií pomalšie a pri pohybujúcich sa objektov vznikali na fotografiách duchovia. Potiahnutím prsta do strany, v režime na výšku, sa viete prepínať medzi niekoľkými režimami. Ja som najčastejšie využíval automatiku, no skúsenejší fotografi môžu siahnuť po manuálnom. Nájdeme tu aj režim snímania QR kódov, ktorý sa občas určite zíde.
Video je možné nahrávať až v 4K rozlíšení, no tu narážam na jeden vážnejší problém. Správne prehrať sa mi ho podarilo iba priamo na obrazovke smartfónu. V počítači to akosi nešlo. VLC player mal s kodekom HEVC (H.265) problém, bolo počuť iba zvuk, a tak som si na pomoc prizval Google. Na jednom z fór odporúčali prehrávač PotPlayer. Ten už video prehral, no prehrávanie sekalo. Najrozumnejšie bude nahrávať videá vo Full HD rozlíšení, ktoré už počítač prehral.
UKÁŽKA FULL HD VIDEA (súbor 37 MB, MPEG4; 1920 x 1080 b., 30 fps; celkovo: 92 MB / min.)
Audio výbavu zastupuje iba prehrávač hudby, na FM rádio sa zabudlo. Prehrávač hudby ponúkne klasické funkcie, ovládanie zobrazí na zablokovanej obrazovke aj vo výsuvnej lište. Jedna špecialitka sa predsa len našla. Pri kopírovaní hudby do telefónu ju musíte vložiť do adresára Music. Iné adresáre prehrávač neprezerá. Prípadne si stiahnite z Obchodu Play iný prehrávač. Napríklad PowerAMP.
Krok vpred vidím aj pri výdrži. Tá bola v prípade Meizu MX3 podpriemerná. Štvorka dostala batériu s kapacitou 3 100 mAh, ktorá mi poslúžila deň a niečo. Večer som mal ešte tých 20 – 30 %. Nie je to extra výkon, no v porovnaní s predchodcom som rád, že som večer domov neprichádzal s jednociferným stavom, prípadne vybitým telefónom.
Výhody:
+ elegantný vzhľad s kovovým lemom
+ pekný IPS displej s Full HD rozlíšením
+ špičkový výkon
+ gestá a dotykové tlačidlo pod displejom s viacerými možnosťami využitia
+ fotoaparát
+ cena
Nevýhody:
- nestabilné prostredie
- chýba slot na microSD kartu
- chýba NFC
- chýba FM rádio
Orientačná cena: približne 300 € (pricemania.sk)
Na jeden záber: Meizu MX4
Záver:
Počas trojtýždňového používania mi Meizu MX4 prirástlo k srdcu. Ak sa výrobca popasuje s pokrivkávajúcou stabilitou systému, pôjde o jeden z najlepších smartfónov v pomere cena / výkon. Okrem stability mu môžem ešte vytknúť chýbajúci slot pre microSD kartu, no tento problém sčasti vyrieši kúpa 32 GB verzie. Inak môžem iba chváliť. Za mimoriadne priaznivú cenovku dostanete špičkovo vybavený smartfón s dobrým fotoaparátom, krásnym displejom, viacerými vychytávkami, a to všetko odeté do krásneho kabátu.
foto s HDR
panorama
Diskusia k článku:
funboy 19.01.2015 - 21:31
jakze nema NFC a fm radio,podla popisu na alze ma mat aj nfc aj fm radio.. http://www.alza.sk/meizu-mx4-grey-d2285806.htm?kampan=heureka.sk_mobilne-telefony_google-android ale neilen na alze aj inde som nasiel ze mx4 to ma a aj cinska verzia ma fm radio+NFC http://www.pompmall.com/meizu-mx4.html
Matúš Riško19.01.2015 - 22:22 Trvalý odkaz
Testovany kus FM ani NFC nemal. O NFC a FM sa nehovori ani na oficialnych strankach vyrobcu, takze neviem odkial Alza cerpala tieto informacie.
Nightmare19.01.2015 - 22:59 Trvalý odkaz
podarene fotky
marduk20.01.2015 - 11:36 Trvalý odkaz
h265 dekoduje aj mpc-hc
Richard Hombauer20.01.2015 - 14:46 Trvalý odkaz
radio s cinskymi frekvenciami by nam v Europe bolo na dve veci a zrejme sa to Cinanom nechce prisposobovat...