AI proti požiarom: Výskumníci chcú, aby oheň nehasili ľudia, ale algoritmy

Lesné požiare už dávno nie sú sezónna rarita z opačného konca sveta. Stávajú sa pravidlom, nie výnimkou, a krajiny od Grécka po Kanadu hľadajú spôsoby, ako reagovať rýchlejšie, presnejšie a bez toho, aby museli hasiči riskovať životy.

Nový výskum z britskej University of Bradford, na ktorý upozornila aj BBC, prichádza s ambicióznym cieľom: naučiť umelú inteligenciu predpovedať požiare ešte predtým, než sa objaví prvý plameň.

 

Ako má AI predvídať vznik ohňa

Výskumníci kombinujú satelitné dáta, senzory v teréne a pokročilé modely strojového učenia, aby dokázali identifikovať oblasti s najvyšším rizikom vzniku požiaru. Systém má rozumieť tomu, ako sa správa vietor, ako rýchlo vysychá vegetácia, aký je terén, kde by sa oheň šíril najagresívnejšie a kam by sa ľudia nemali priblížiť ani na krok.

Je to pokus vytvoriť autonómny “dispečing”, ktorý upozorní na problém, vyhodnotí riziká a v ideálnom prípade sám aktivuje drony alebo robotické jednotky, ktoré na miesto prídu skôr než hasiči vôbec dostanú hlásenie.

 

Rýchlosť, ktorá rozhoduje

A toto je ten najväčší rozdiel oproti súčasnosti. Dnes sa o mnohých požiaroch dozvedáme až vtedy, keď už horí niekoľko hektárov. AI však dokáže reagovať okamžite a práve pri požiaroch sú minúty kľúčové.

Presné modely šírenia ohňa môžu navyše pomôcť aj pri evakuáciách a plánovaní zásahu. Nie je to teda len ďalšia “smart” technológia, ale potenciálne nástroj, ktorý môže zachraňovať životy.

 

Drony nad lesmi ako nová hliadka

Súčasťou projektu sú aj drony vybavené kamerami a termálnymi senzormi, ktoré by mali nepretržite monitorovať najcitlivejšie oblasti. Predstava, že nad lesmi bude lietať neviditeľná hliadka, ktorá si všíma každý detail, už neznie ako sci-fi. Pri riziku môže dron okamžite zasiahnuť, napríklad vypustením retardantu, alebo aspoň potvrdiť, že hrozba je reálna.

Do budúcnosti sa ráta aj s robotickými pozemnými jednotkami, ktoré by dokázali zasahovať v situáciách, ktoré sú pre ľudí príliš nebezpečné.

 

Otázniky a slabé miesta, ktoré budú musieť vyriešiť

Otázniky, samozrejme, existujú. Spoľahlivosť modelov bude kľúčová, pretože zle vyhodnotená situácia môže poslať techniku na nesprávne miesto a zbytočne stáť čas.

A keďže ide o autonómne systémy napojené na kritickú infraštruktúru, kyberbezpečnosť nie je len odborný termín, ale otázka prežitia. Pri požiaroch sa skratky neodpúšťajú.

 

Kedy môžeme čakať prvé reálne nasadenie

Projekt je zatiaľ v testovacej fáze, no výsledky vyzerajú natoľko presvedčivo, že o technológiu prejavili záujem aj vládne agentúry a environmentálne organizácie. Ak sa prototypy osvedčia, prvé reálne nasadenia by sme mohli vidieť už v najbližších rokoch.

Znie to futuristicky, ale presne takéto veci budú v čase klimatických extrémov meniť pravidlá hry. Svet jednoducho potrebuje riešenia, ktoré dokážu reagovať rýchlejšie než človek a zároveň odľahčia záchranné zložky, ktoré dnes často bojujú s preťažením.

 

Budúcnosť boja s ohňom môže byť autonómna

Možno je čas prestať uvažovať o AI iba ako o nástroji na písanie textov a generovanie obrázkov. V kontexte požiarov môže byť rozdielom medzi katastrofou a zvládnuteľnou udalosťou. Ak sa výskumníkom z Bradfordu podarí dotiahnuť tento koncept do praxe, môžeme byť o krok bližšie k svetu, kde namiesto nočnej oblohy plnej dymu uvidíme len blikajúce svetlá dronov, ktoré prišli zabrániť tomu najhoršiemu.

 

Diskusia k článku:

Začať diskusiu