AI chatboty sa pre tínedžerov stali niečím medzi vyhľadávačom, kamarátom a rýchlou psychickou „záplatou“. Najnovšie dáta z USA však ukazujú, že systém, ktorý bežne radí s domácou úlohou či výberom mobilu, dostáva čoraz častejšie otázky typu „čo mám robiť, keď sa cítim hrozne?“ A práve tam začínajú problémy.
Každý ôsmy mladý človek už riešil emócie cez AI
Výskumníci z RAND Corporation, Brown University a Harvard Medical School zistili, že zhruba 13 % tínedžerov a mladých dospelých už riešilo úzkosť, smútok alebo hnev s chatbotom typu ChatGPT či Gemini. Mnohí dokonca pravidelne. Subjektívne hodnotia odpovede ako „užitočné“, ale výskumníci upozorňujú, že užitočné neznamená správne.
Veľký audit Common Sense Media a Stanford University ukázal, že hlavné chatboty reagovali pri psychických témach tínedžerov veľmi nejednotne. Niekedy podali podporujúci text, inokedy prehliadli zjavné varovné signály a len zľahka „prešli ďalej“. Nie preto, že by nechceli pomôcť, technológia na to jednoducho nebola navrhnutá.
AI ako „priateľ“, ktorý však nemá reflexy
Stanford Medicine upozorňuje na ďalší efekt: mladí si na „rozprávanie sa“ s chatbotom rýchlo zvyknú. AI pôsobí pokojne, nehodnotí, odpovie hneď. Lenže práve preto môže tínedžer nadobudnúť dojem, že je to bezpečný priestor aj na citlivé témy, hoci technológia nevie reagovať ako terapeut ani rozpoznať hroziaci problém.
V USA sa objavil návrh zákona, ktorý by obmedzil používanie generatívnych chatbotov pre osoby mladšie ako 18 rokov. Dôvodom sú presne tieto zistenia: vysoký záujem mladých a neistá kvalita odpovedí pri psychike.
Technológia je skvelá – len treba vedieť, na čo je určená
AI chatboty sú vynikajúce na množstvo vecí, od vysvetlenia učiva po plánovanie dňa. Pri emočných témach však ukazujú limity, ktoré si mladí nemusia uvedomiť.
Táto kombinácia z nich nerobí riziko, ale rozhodne ani plnohodnotnú oporu.
Diskusia k článku: