Vojna na Ukrajine posunula celý svet o pár rokov dopredu. A nie preto, že by prišli nové vynálezy, ale preto, že všetko, o čom sme roky debatovali v konferenčných sálach, ako kyberbezpečnosť, drony, AI či satelity, sa zrazu stalo otázkou prežitia.
Kto chcel prežiť, musel inovovať rýchlejšie, ako stihol písať strategické dokumenty. A výsledkom je nečakane jasné technologické ponaučenie, ktoré by malo zaujímať aj nás, Slovákov.
Kybervojna už nie je doplnok, ale úvodná kapitola
Ukrajina ukázala, že moderná vojna nezačína výbuchom, ale príkazom v klávesnici. Prvé útoky mierili na energetiku, telekomunikácie a štátne registre ešte pred prvými vojenskými pohybmi.
Napriek tomu sa krajina nezrútila. Prežila vďaka tomu, že svoje siete postupne „upratovala“. Segmentovala ich, zavádzala MFA, robila zálohy a reagovala rýchlo. Je to nepríjemná, ale veľmi praktická lekcia aj pre naše nemocnice, úrady či firmy: kyberhygiena nie je byrokracia, ale obranná línia.
Cloud ako útočisko, nie len moderný buzzword
Kým u nás sa ešte stále preťahujeme, či verejný cloud áno alebo nie, Ukrajina tam presunula štátne dáta preto, aby ich nezničila raketa. Vďaka tomu fungovali registre, služby a digitálne identity aj počas najhorších dní.
Pre strednú Európu z toho plynie jediné: štát, ktorý nemá dáta v bezpečnom a redundatnom prostredí, hazarduje.
Drony sú nové tanky
Na Ukrajine sa drony zmenili z hobby hračiek na hlavný nástroj prieskumu, boja aj propagandy. A to v takom rozsahu, že tradičné armády na to neboli pripravené. Výroba v garáži, moduly z e-shopov, improvizované zbrane. Proti nim nestačí klasická protivzdušná obrana, ale nové systémy: rušičky, senzory, AI detekcia.
Tento trend sa pritom netýka len frontu. V civilnom svete sa rieši ochrana letísk, elektrární, podujatí a mestských centier.
Satelity a súkromné firmy ako strategickí hráči
Najviac sa hovorilo o Starlinku, ale pointa je širšia: o internet, snímky aj navigáciu sa dnes stará súkromný sektor. Štátne armády tak závisia od komerčných riešení viac než kedykoľvek predtým. Ak padne súkromná infraštruktúra, následky sú okamžite politické aj vojenské.
Je to nepríjemná pravda, s ktorou sa musia popasovať všetky krajiny vrátane Slovenska.
Umelá inteligencia: od analýzy po propagandu
AI na Ukrajine nepracuje iba v laboratóriách, ale priamo v boji. Analyzuje snímky, identifikuje ciele, vyhodnocuje pohyb jednotiek a zároveň sa využíva aj na informačnú vojnu. Deepfaky, manipulované videá, syntetické hlasy – všetko je rýchle a presvedčivé.
Z toho plynie dôležitý odkaz pre civilný svet: overovanie informácií bude čoraz náročnejšie a kritické myslenie sa stáva rovnakou výbavou ako antivírus.
Mobilné siete ako otázka života
Útoky na BTS-ky, optiku a energetiku ukázali, že keď sieť padne, padne aj schopnosť koordinovať. Ukrajina prežila vďaka tomu, že vedela rýchlo presúvať mobilné základňové stanice, prepojiť ich so satelitmi a udržať redundanciu.
Táto kapitola sa veľmi týka aj európskych operátorov. V čase kríz bude práve mobilná sieť jednou z najdôležitejších služieb štátu.
Energia ako moderná munícia
Nie je to len o ropovodoch a elektrárňach. Dnešné technológie (drony, tablety, termokamery, komunikácia) žerú energiu v obrovskom objeme. Aj preto sa útoky tak často zameriavali na elektrárne a trafostanice.
Pre bežné domácnosti z toho vyplýva jednoduché odporúčanie: energetická odolnosť nie je luxus, ale základná bezpečnostná téma.
Decentralizácia ako poistka
Vojna priniesla aj nové scenáre: decentralizované siete, blockchainové mikrodotácie, mesh komunikácia či rozptýlené servery. Keď zlyhá centrálna infraštruktúra, prevádzku preberú malé a decentralizované prvky.
A práve takto budú v budúcnosti fungovať odolné systémy.
Dobrovoľníci a open-source ako súčasť obrany
Krajinu nebránia len uniformy. Ukrajine pomáhali tisíce dobrovoľníkov, od white-hat hackerov cez vývojárov až po komunitných správcov open-source projektov.
Je to tichá, ale veľmi dôležitá lekcia: bezpečnosť nie je iba úlohou štátu, ale ekosystému, ktorý štát musí vedieť využiť.
Vojna na Ukrajine ukázala, že moderné konflikty sa nevedú len na zemi a vo vzduchu, ale aj v dátach, čipoch, cloude a v našich smartfónoch. A hoci to znie nekomfortne, je to presne ten typ reality, na ktorú by sa mali pripraviť aj naše firmy, úrady a technológie, ktoré používame každý deň.
Či chceme alebo nie, budúce krízy sa budú rozhodovať v digitálnom priestore a pripravení budú len tí, ktorí to berú vážne už dnes.
Diskusia k článku: