Umelá inteligencia dnes píše e-maily, články aj školské práce. Najnovšie sa však dostala aj tam, kde by ju ešte pred pár rokmi čakal málokto. Do sakristie.
Pápež Lev XIV. sa počas stretnutia s kňazmi rímskej diecézy otvorene postavil proti tomu, aby duchovní používali AI na prípravu homílií. Jeho odkaz bol jednoduchý a priamy. Kázeň nemá byť produkt algoritmu, ale výsledok osobného premýšľania, modlitby a skúsenosti.
Homília nie je generovaný text
Podľa pápeža síce technológia dokáže vytvoriť jazykovo správny a štruktúrovaný text, no nedokáže zdieľať vieru. A práve to je podľa neho podstatné. Homília nie je marketingový obsah ani generický prejav. Má byť osobným svedectvom kňaza, jeho reflexiou nad evanjeliom a životom ľudí, ktorým slúži.
Pápež zároveň upozornil, že ak si kňazi nechajú duchovnú prípravu nahradiť algoritmom, oslabujú vlastnú schopnosť premýšľať a rozjímať. Použil prirovnanie k svalom. Ak ich nepoužívame, ochabujú. Rovnako podľa neho ochabuje aj myslenie, ak ho nahradí pohodlná skratka.
Kde je hranica medzi pomocou a náhradou
Téma prichádza v čase, keď sa umelá inteligencia stáva bežnou súčasťou pracovného života. Používajú ju novinári, marketéri, programátori aj študenti. Cirkev však podľa pápeža musí rozlišovať medzi nástrojom a náhradou človeka. AI môže pomôcť s technickými úlohami, no nemá nahradiť osobnú duchovnú skúsenosť.
Otázka, ktorú táto výzva otvára, je širšia. Ak AI dokáže generovať texty, ktoré znejú presvedčivo a múdro, kde je hranica medzi pomocou a stratou autenticity. V prípade kázní je podľa pápeža odpoveď jasná. Slovo, ktoré má posilňovať vieru, musí vychádzať zo živého človeka, nie z dátového modelu.
Debata o umelej inteligencii sa tak presúva aj do priestoru, kde ide o hodnoty, zmysel a osobnú zodpovednosť. A hoci sa môže zdať, že ide o okrajovú tému, v skutočnosti sa dotýka podstaty toho, čo má zostať ľudské aj v digitálnom svete.
Diskusia k článku: