Umelá inteligencia dokáže predvídať kolaps pacienta aj 17 hodín vopred

Znie to ako sci-fi, ale už to beží v reálnych nemocniciach. Americký výskumný tím z Feinstein Institutes for Medical Research predstavil tento týždeň e-health riešenie, ktoré dokáže pomocou umelej inteligencie a nositeľných senzorov predpovedať zhoršenie zdravotného stavu pacienta až 17 hodín dopredu.

Ako to funguje

Systém kombinuje wearable zariadenia, teda senzory umiestnené na tele pacienta, s pokročilými algoritmami umelej inteligencie. Tie priebežne sledujú parametre ako srdcová frekvencia, dýchanie, teplota, saturácia kyslíkom či pohyb a porovnávajú ich s historickými vzorcami správania organizmu.

Ak AI vyhodnotí, že sa niektoré ukazovatele vyvíjajú rizikovým smerom, automaticky odošle výstrahu lekárom alebo zdravotným sestrám. V praxi to znamená, že nemocničný personál má hodiny náskok pred tým, ako pacientovi reálne začne byť zle.

Nositeľné zariadenia v kombinácii s AI zmenia medicínu Zdroj: fony.sk

Podľa výskumu dokáže systém zachytiť varovné signály v priemere 17 hodín pred zlyhaním vitálnych funkcií, čo môže byť rozdiel medzi rýchlou pomocou a neskorým zásahom.

Prečo je to prelomové

V nemocniciach sa denne odohrávajú situácie, keď sa pacient zdanlivo stabilný náhle zhorší, napríklad po operácii, pri infekcii alebo chronickom ochorení. Tradičné monitorovanie je obmedzené: sestry merajú tlak či teplotu v intervaloch, nie nepretržite.

Nositeľné senzory s AI to menia. Vytvárajú živý obraz pacienta v reálnom čase, bez potreby neustálej prítomnosti personálu. Získané dáta pritom môžu pomôcť aj pri dlhodobej starostlivosti, napríklad po prepustení z nemocnice alebo u starších ľudí doma.

Keď zdravie závisí od algoritmu

Otázkou však zostáva, ako bezpečné je zveriť rozhodovanie umelej inteligencii. Zdravotní dáta patria medzi najcitlivejšie informácie, aké o sebe človek môže poskytnúť – a ak sú tieto údaje uložené v cloude, automaticky vznikajú riziká.

Experti upozorňujú na tri kľúčové problémy:

• Súkromie a kyberbezpečnosť: milióny biometrických dát musia byť šifrované a chránené pred únikom.

• Spoľahlivosť modelu: ak AI nesprávne vyhodnotí signály, môže spôsobiť buď zbytočný poplach, alebo prehliadnuť reálne ohrozenie.

• Zodpovednosť: kto nesie vinu, ak algoritmus zlyhá – vývojár, nemocnica, alebo lekár, ktorý mu veril?

Napriek týmto otázkam výskumníci tvrdia, že systém prešiel rozsiahlymi testami a je pripravený na širšie nasadenie.

Digitálne zdravie ako nová norma

Technológie, ako táto, menia spôsob, ako rozumieme zdravotnej starostlivosti. E-health už nie je len o aplikáciách na meranie krokov či pulzu. Stáva sa kritickým nástrojom pre záchranu životov.

V budúcnosti by podobné riešenia mohli fungovať aj mimo nemocníc: napríklad ako súčasť inteligentných náramkov, ktoré včas upozornia lekára, že sa pacientov stav zhoršuje.

Otázka však neznie, či to technicky dokážeme. Otázka znie, ako bezpečne to dokážeme urobiť.