Vesmírny terorizmus: Keď sa nebo mení na nové bojisko

Satelity pribúdajú ako huby po daždi, internet je čoraz viac závislý od orbitálnych technológií a vesmír sa zmenil na ďalší front modernej bezpečnosti. To, čo ešte pred pár rokmi znelo ako sci-fi, dnes riešia vojenskí stratégovia aj technologickí lídri. Ako prebieha vesmírny terorizmus?

Vojna o signál

Na prvý pohľad je všetko v poriadku – GPS funguje, internet ide, satelity lietajú. No pod povrchom sa odohráva tichá vojna. Rušenie signálov, tzv. jamming, je už dávno bežnou praxou. Ruské rušenie GPS systémov dosiahlo rekordnú úroveň a narúša civilnú aj vojenskú dopravu v Európe. Zasiahnuté boli aj komerčné lietadlá, ktoré sa museli spoliehať na klasické papierové mapy.

Podobné incidenty pribúdajú. Podľa organizácie Space ISAC sa počet pokusov o rušenie a falšovanie satelitných signálov od roku 2023 viac než zdvojnásobil. A nejde len o armády. Za pár stovák dolárov možno kúpiť zariadenia, ktoré dokážu odpočúvať alebo rušiť komunikáciu na obežnej dráhe.

Satelity sú pritom unikátne zraniteľné – väčšina z nich nemá možnosť opravy alebo aktualizácie na obežnej dráhe. Ak sa útočníkovi podarí preniknúť do systému, náprava je takmer nemožná. Aj preto sa čoraz viac diskutuje o potrebe „vesmírnych firewallov“, ktoré by dokázali brániť základné komunikačné kanály.

Hackeri mieriaci do neba

Kedysi by sa to zdalo nemožné – dnes hackeri cielia aj na satelity. Vesmírny sektor už čelí stovkám zaznamenaných kyberútokov ročne, od pokusov o preniknutie do pozemných staníc až po manipuláciu dát zo satelitov. Útočníci sa zameriavajú najmä na súkromné spoločnosti, ktoré dodávajú technológie štátom či armádam.

Najväčším rizikom je, že vesmír sa „demokratizoval“. Lacnejší prístup k technológiám znamená, že neštátni aktéri už nemusia byť bezmocní. Môžu mať v rukách rovnaké nástroje ako armády, no bez kontroly či zodpovednosti. Na orbitu sa tak dostávajú stovky súkromných satelitov, často bez dôslednej bezpečnostnej kontroly.  Na túto realitu upozorňuje aj štúdia University of Waikato.

Hackeri útočia už aj vo vesmíre Zdroj: fony.sk

Nie je preto prekvapením, že niektoré hackerské skupiny sa už zamerali na samotné vesmírne agentúry a ich dodávateľov. Cieľom pritom nemusí byť len poškodenie, ale aj odpočúvanie, manipulácia dát či získanie prístupu k infraštruktúre, ktorá ovplyvňuje dianie na Zemi.

Právne vákuum, ktoré nik nechce riešiť

Väčšina pravidiel pre fungovanie vo vesmíre pochádza zo 60. rokov minulého storočia. Zmluva o vesmíre z roku 1967 hovorí o mieri a spolupráci, no nič o terorizme, o hackeroch či o rušení signálov. Ak teda dôjde k útoku na satelit, nie je jasné, kto nesie zodpovednosť: prevádzkovateľ, krajina pôvodu, alebo útočník z garáže v inej časti sveta?

Tento právny chaos znamená, že v prípade útoku často neexistuje mechanizmus, ako žiadať odškodnenie alebo koordinovanú reakciu. Satelit síce obieha nad všetkými krajinami, no právne „nepatrí“ nikomu. Z pohľadu útočníkov je to ideálne prostredie, je anonymné, vzdialené a prakticky bez dozoru.

Nedostatok právnych rámcov spôsobuje, že medzinárodné spory o útoky na orbitu sa riešia len diplomaticky, alebo – čo je horšie – vôbec. Európska agentúra pre kyberbezpečnosť (ENISA) upozorňuje, že bez jasných pravidiel sa môžeme čoskoro dočkať situácie, keď bude vesmírne pirátstvo rovnako bežné ako ransomvér na Zemi.

Keď padne satelit, padne aj Zem

Dnes je už prakticky všetko prepojené – telekomunikácie, bankové systémy, doprava aj logistika fungujú vďaka satelitom. Ak dôjde k útoku na orbitu, následky môžu byť okamžité a globálne. Stačí, aby niekto narušil sieť Starlink či GPS, a môžu skolabovať letové trasy, prenos dát či navigácia pre záchranné zložky.

V minulosti by výpadok jedného systému znamenal lokálny problém. Dnes, keď všetko funguje cez cloud a satelitné spojenia, môže jediný útok vyvolať dominový efekt. Niektorí experti preto hovoria, že vesmír je novým kyberpriestorom – rovnaké riziká, len o pár sto kilometrov vyššie.

Vesmír nie je bezpečný

Vojenské, technologické aj komerčné záujmy sa na orbite miešajú ako nikdy predtým. A zatiaľ čo štáty zbroja, legislatíva zíva prázdnotou. Vesmír už dávno nie je neutrálnym územím. Stal sa priestorom, kde sa rozhoduje o informáciách, o bezpečnosti, aj o moci.

Ak sme si doteraz mysleli, že kybernetická bezpečnosť sa týka len našich počítačov, je čas si priznať, že ďalšou frontovou líniou je nebo nad nami. A hoci sa vesmírny terorizmus zatiaľ odohráva v tichosti, jeho dôsledky môžu byť hlasnejšie, než by sme si dokázali predstaviť.