Herný priemysel patrí k najdynamickejším odvetviam. Aj napriek tomu v ňom platia určité istoty. Napríklad, že každý rok vybehneme na trávniky v novom ročníku série FIFA či na ľad v NHL. Rovnako je isté, že budeme narukovať do vojnovej zóny, ktorú nám ponúkne séria Call of Duty.
Značka je doslova fenoménom, ktorý má milióny fanúšikov po celom svete. Stavím sa, že aj vo svojom okolí nájdete človeka, ktorý o žiadnu hru nikdy nezakopol, no aj napriek tomu vie, čo je Call of Duty. No a presne tak sa pozná silná značka.
S istým vydaním každý rok však prichádzajú aj určité riziká. Séria sa môže rýchlo recyklovať a unaviť, čím riskuje, že o ňu hráči stratia záujem. Milióny fanúšikov po celom svete teda každý rok čaká, čo ponúkne nový diel teraz a či bude stáť za to.
Môžem povedať, že zatiaľ sa jej to stabilne darí, pretože Call of Duty patrí každoročne k najpredávanejším hrám. Aktuálny diel nesie podtitul Vanguard a vracia sa k bojiskám 2. svetovej vojny. Práve toto obdobie sériu katapultovalo do výšin a u hráčov patrí k tým najobľúbenejším.
Je teda Call of Duty Vanguard a 2. svetová vojna dokonalá stávka na istotu? Má zmysel kúpa aktuálneho dielu, ak máte minuloročný Black Ops Cold War? Prináša multiplayer niečo nové? Posunula sa hra celkovo niekam? A čo kampaň? Stane sa z nej po dlhšej dobe dôvod, prečo si hru kúpiť alebo ide stále len o jednohubku na pár hodín?
Rozhodne čítajte ďalej a ja sľubujem, že dostanete odpoveď nielen na tieto, ale aj ďalšie zvedavé otázky. Ak dovolíte, začal by som kampaňou pre jedného hráča. Priznám sa, že práve tú mám osobne na Call of Duty najradšej.
Keď sa obhliadneme späť, kampane v sérii Call of Duty boli vždy ako pravý americký blockbuster. Teda plné výbuchov, patriotizmu, hrdinských momentov a epických akčných scén. Ste ochotní im odpustiť pár nelogickostí, pretože sa pri nich vždy kráľovsky bavíte a zároveň odreagujete.
Kampaň v Call of Duty Vanguard rozhodne nie je iná a keďže som hral naposledy WWII, skvele zahrala na moju notu. Zhodou okolností na nej opäť pracovali talentovaní vývojári zo Sledgehammer Games, ktorí majú na svojom konte aj Modern Warfare 3 či Advanced Warfare. A ako iste viete, oba tieto diely ponúkli naozaj kvalitnú kampaň.
Príbeh Call of Duty Vanguard vám predstaví partičku štyroch hlavných hrdinov. Ide o britského seržanta Arthura Kingsleyho, ruskú odstreľovačku Polinu Petrovu, austrálskeho špecialistu na výbušniny Lucasa Riggsa a amerického pilota Wadea Jacksona. Úlohou ich tímu je odhaliť nacistické plány a prispieť tým k porážke Adolfa Hitlera.
Sledom udalostí však padnú do zajatia, kde ich nevyberaným spôsobom vypočúva nacistický dôstojník Jannick Richter. Toho mimochodom výborne stvárnil herec Dominic Monaghan, známy napríklad z trilógie Pán Prsteňov. Jeho prejav je veľmi autentický a miestami vzbudzuje strach, pretože nikdy neviete, čo od neho máte čakať.
Nie je však jediným antagonistom a na scéne sa možno objaví aj niekto nepríjemnejší. Rozprávanie príbehu výborne funguje formou veľmi kvalitne spracovaných filmových scén, kde popri Monaghanovi vynikajú aj ostatní herci.
Výborný prejav má napríklad Arthur Kingsley pod taktovkou talentovaného brita, ktorého meno si netrúfam skloňovať, ale určite by ste si ho mali skúsiť zapamätať. Volá sa Chiké Okonkwo.
Rozpráva krásnou britskou angličtinou, občas dokonca pridá nemčinu a myslím, že čo to utrúsil aj po francúzsky. Vyniká aj ruská snajperská hviezda Polina Petrova, ktorej sa dokonale zhostila ostrieľaná Laura Bailey.
Tá je v hernom svete pomerne známa. Jej hlas ste mohli počuť napríklad v Uncharted: The Lost Legacy, kde stvárnila Nadine Ross či v The Last of Us 2 v úlohe Abby. Ak ste tieto hry hrali, jej špičkový výkon vám určite neušiel. V prípade, že vás obišli, je veľmi pravdepodobné, že ste Lauru počuli v nejakom inom veľkom titule.
Každej z hlavných postáv je venovaná vlastná príbehová linka v podobe sledu niekoľkých misií, ktoré vám viac predstavia jednotlivé postavy. Odohrávajú sa v spomínanom období 2. svetovej vojny, ale ak v nich hľadáte realitu, dajte si pohov. Autori už pred vydaním zmenili, že sa nebudú držať presných historických faktov, ale pohrajú sa s fikciou.
Výsledkom sú teda vymyslené udalosti či postavy a Vanguard si históriu ohýba tak trochu po svojom. Mne osobne to vôbec nevadí. Kreatívne nápady mám rád a asi nikoho z nás by nebavilo vidieť a hrať x-krát tie isté boje, ktoré už poznáme naspamäť. Ak nepotrebujete mať silou mocou všade striktný realizmus, udalosti v príbehu vás výborne zabavia.
Koniec koncov o tom hry predsa sú a Vanguard tento aspekt zvláda na jednotku. Zasadenie je temnejšie a v každej z misií si užijete mini príbeh inej postavy. Asi nebudem sám, keď poviem, že čerešničkou na torte je bravúrna časť za Polinu Petrovu, s ktorou navštívime Stalingrad.
Jej part sprevádza okrem skvelého hereckého výkonu Laury Bailey aj pekne napísaný scenár, ktorý vám dá jasne najavo, prečo Polina bojuje a čo ju ženie vpred. V jej misiách si užijeme aj akciu, ale predovšetkým skvelý stealth systém zameraný na rýchly a plynulý pohyb prostredím.
Postava sa automaticky krčí popod stoly či iné prekážky a dokáže sa pohybovať rýchlo aj v skrčenom režime. Okrem toho predstaví novú mechaniku parkúru, ktorá využíva lezenie po stenách. Funguje fajn, aj keď nie je taká dokonalá ako napríklad v Dying Light a možno by si zaslúžila ešte trošku vyladiť. Napriek tomu hranie pekne osviežuje.
Pri hraní za Polinu Petrovu musím vyzdvihnúť aj skvelého záporáka, ktorý naháňa strach a finálnu misiu v mrazivom prostredí. Aktuálny diel vojnovej série teda ovládla žena, ale to neznamená, že by hranie za ostatné postavy bolo menej zábavné.
Ich dejová linka je po stránke scenára možno slabšia, ale držia si sériou rokmi overený zlatý štandard akčných FPS, ktorý ponúkne veľmi návykovú hrateľnosť. Tej kraľuje dokonale zvládnutý gunplay, ktorým je séria typická. Pretože v žiadnej inej hre sa nestrieľa tak dobre, ako v Call of Duty.
Vanguard ponúka teda predovšetkým poriadnu akčnú zábavu, obalenú v historickom šate 2. svetovej vojny. Prevedie vás po rôznych častiach sveta, výsledkom čoho sú krásne a rozmanité prostredia. Spomenul by som napríklad El Alamein, ktorý vás očarí svojou púšťou v spoločnosti pušky Lee Enfield.
Celkovo vás tu čaká deväť misií v rozmanitých prostrediach. Okrem Stalingradu a spomínanej púšte príde na rad aj džungľa, Tobruk, lesy, menšie dedinky, zničené mestá, zákopy a podobne. Rozmanitá bude aj doba, kde niektoré z misií prebiehajú v noci, iné cez deň.
Dá sa povedať, že svoju charakteristickú atmosféru má každá z misií a pri ich hraní som sa veľmi dobre bavil. Okrem klasických bojov plných striel a výbuchov na vás čaká aj už spomínaný stealth, ničenie bunkrov a zadáte aj pár rozkazov. Preletíte sa tiež na lietadle, čo mi ale prišlo možno trochu zbytočné a podobným misiám nefandím.
Samozrejmosťou sú rôzne historické zbrane, ktorých ponuka je naozaj slušná. Nechýbajú známe samopaly STG44, nemecký MP40 či britský STEN. Dopĺňa ich automatická puška, americká M1 Garand, odstrelovačky, brokovnice či pištole. Zabudnúť netreba ani na ťažké kalibre ako nemecký guľomet MG 42, bazuky alebo rôzne granáty a výbušniny.
Okrem zaujímavo napísaného príbehu, charizmatických postáv a návykovej hrateľnosti môžete očakávať aj kvalitnú audiovizuálnu stránku. Grafika ponúka veľmi pekné až pôsobivé momenty, kde nechýba skvelé nasvietenie a výborná optimalizácia.
Tu a tam sa však nájdu aj slabšie textúry, ktoré prispievajú k akémusi kolísaniu vizuálu v jednotlivých misiách. Tento detail mohol byť viac dotiahnutý, ale ak sa naň nebudete vyložene sústrediť nemal by vás rušiť.
Z vizuálu musím pochváliť aj to, že sa hra nebojí ukázať hrôzy druhej svetovej vojny. Výsledkom sú napríklad odtrhnuté končatiny alebo rozprsknutá hlava vojaka po zásahu v detailnej cut scéne. Samozrejmosťou je aj krv či mŕtve a hnijúce telá na bojovom poli, nad ktorými poletujú muchy, čo nielen vidíte, ale ich bzukot môžete aj počuť.
Pekný vizuál dopĺňa aj vynikajúci orchestrálny soundtrack. V ňom vyniká Vanguard (Main Theme) s veľkolepo znejúcim violončelom v hlavnej úlohe. O hudbu, ktorá trochu pripomína tvorbu Hansa Zimmera sa postaral talentovaný Bear McCreary.
Je známy nielen vo videohernom, ale aj filmovom priemysle, kde ozvučil napríklad marvelovský seriál Agents of S.H.I.E.L.D. Počuť jeho tvorbu ste mohli aj v The Walking Dead či Black Mirror. K plusom audia patrí aj výborný dabing a zvuky, ktorým nechýba detail. Aby som však len nechválil, sú tu aj isté neduhy.
Kampaň sťahujú dolu napríklad drobné technické chybičky a prílišný dôraz na linearitu. V praxi sa to prejavuje tak, že musíte ísť presne tam, kam chce hra. Inde sa ísť buď nedá, alebo vás späť vráti hláška o návrate k misii. Ak ju neposlúchnete čaká vás reštart.
Ďalším problémom je samozrejme aj tento rok dĺžka, resp. skôr krátkosť kampane. Na jej úkor sa príbehy jednotlivých protagonistov utnú niekedy až príliš skoro a zaslúžili by si viac priestoru. Spomínaných deväť misií vám zaberie zhruba päť až šesť hodín hrania, čo nie je veľmi veľkorysé.
Časovo ide zhruba o podobnú dĺžku ako zvykne mať kampaň každý rok. Ak patríte k hráčom, ktorí zvyknú hrať denne pár hodín, kampaň vo Vanguard sfúknete rýchlo. Na druhej strane sú tu aj hráči, ktorí si pod ťarchou povinností nemôžu dovoliť hrávať niekoľko hodín denne.
V prípade, že hrávate skôr nepravidelne, ale keď už na to príde, chcete niečo kvalitnejšie, intenzívnejšie a kratšie, Call of Duty Vanguard je skvelá voľba. Ak si ho zapnete zhruba na hodinku denne, príbehová linka vám vydrží pár dní. Tak či tak to nie je veľa, ale v druhom prípade máte z kampane radosť dlhšie.
Vzhľadom na cenu je teda ideálnym fanúšikom niekto, kto si okrem kampane vychutná aj ďalší obsah - multiplayer a kooperačný režim zombies. V prípade režimu pre viacerých hráčov môžete čakať kvalitnú a intenzívnu hrateľnosť, orientovanú na rýchlu akciu. Pohyb je dokonale svižný a pocit zo streľby výborný. Presne tak, ako sme u Call of Duty zvyknutí.
Pri režime multiplayer sa v hrách často stáva, že autori vydajú chudobnejší základ s prísľubom rozšírenia v budúcnosti. Ak ste fanúšikom, zrejme to poznáte. Dostanete pár máp a zvyšok príde neskôr formou aktualizácií. Toto však nie je prípad Call of Duty: Vanguard a ponuka multiplayeru hneď po vydaní hry rozhodne nie je malá.
Celkovo na vás čaká až 20 máp. Šesťnásť z nich je dostupných v klasických režimoch, ktoré fanúšikovia série veľmi dobre poznajú. Ide napríklad o obľúbený team deathmatch, kde sa proti sebe postavia dva tímy, ktorých cieľom je vzájomná eliminácia. Nechýba ani search and destroy či domination, kde treba zaistiť a ubrániť konkrétne body.
Samotné mapy sú zasadené do rôznych prostredí v Európe, Afrike či Pacifiku. Miesto si medzi nimi našli aj dve exkluzívne prerábky, ktoré sme pôvodne mohli hrať v Call of Duty: World at War (2008). Konkrétne ide o Castle a Dome. Z celkovej dvadsiatky sú štyri mapy dostupné exkluzívne pre jeden režim, ktorý je hlavnou novinkou multiplayeru v Call of Duty Vanguard.
Volá sa Champion Hill a ponúka menšie a taktickejšie boje. Prebiehajú v ôsmich tímoch zložených buď z dvoch, alebo z troch hráčov. Tímy proti sebe v postupných kolách rotujú a vyhráva ten, ktorý prežije a zostane ako posledný. Bojuje sa tu na menšej ploche, kde je z dôvodu obmedzeného počtu životov nutné viac taktizovať.
Celkovo ponúka multiplayer rôzne veľké boje od malých až po masívne. Najmenšie sú orientované na 6v6 hráčov a najväčšie na 24v24. Vo Vanguard sa vracajú aj vzhľady operátorov, možnosť vytvárania tried, odomykanie širokej ponuky zbraní a všetko ostatné, čo ostrieľaní fanúšikovia už poznajú. Výnimkou sú však strany, ktoré proti sebe stoja v jednotlivých bojoch.
Tie tu nie sú rozdelené tak, ako tomu bolo v reálnej 2. svetovej vojne. Nemáte tu teda žiadne frakcie, len nepomenované strany, ktoré proti sebe bojujú. K podobnému kroku sa odhodlala aj séria Battlefield. Zrejme je dôsledkom toho, aby titul v hráčoch nepodnecoval sympatie k nacistickej strane a nemohli za ňu hrať. Osobne si myslím, že je to fajn krok a nepomenované strany mi tu vôbec nevadili.
Hlavnú ponuku hry popri kampani a multiplayeri uzatvára populárny Zombie režim, ktorý sa po rokoch stal stabilnou súčasťou série. Ako iste viete, môžete ho hrať sólo alebo v kooperácii, kde spojíte sily proti hordám nemrtvých. Vo Vanguard je však Zombie režim na štarte trochu sklamaním. Ide skôr o osekaný obsah, ktorý poznáte z minulých dielov.
Základná premisa sa týka toho, že nacisti otvorili veľmi nepríjemnú dimenziu plnú nemŕtvych vojakov, ktorých je potrebné zastaviť skôr, než rozpútajú nenávratné peklo. Každú hru začínate v Stalingrade, po ktorom sú rozmiestnené rôzne portály.
Tie vás teleportujú do menších levelov, kde na vás čakajú rovnako neveľké úlohy. Vďaka ich plneniu si postupne odomykáte rôzne vylepšenia, ktoré vás pripravia na stále väčšiu prevahu nemŕtvych protivníkov.
Odomykať si ale môžete prevažne len to, čo v klasickom multiplayeri, teda zbrane, postavy a podobne. Zombie režim tu teda je, ale funguje skôr ako maličký doplnok než niečo, kvôli čomu by ste si Vanguard mali kupovať.
Nových hráčov môže do istej miery trochu potešiť hlavne v prípade, že si ho zahrajú s priateľmi, nie sólo. Ostrieľaní fanúšikovia však budú z jeho obsahu sklamaní. Teda aspoň zatiaľ. Autori totiž chystajú aj jeho hlavnú príbehovú časť, vďaka ktorej by mohla celková kvalita rapídne vzrásť.
Call of Duty Vanguard by som prirovnal k vynikajúcej reštaurácii, ktorú navštevujú dva druhy zákazníkov. Jedni sú v nej pravidelne tak často, že im gurmánske zážitky už zovšedneli a to čo predtým roztancovalo chuťové poháriky, je už len ďalším bežným jedlom. Nie je zlé, ale už ničím neprekvapí, pretože zo špeciality sa stal zvyk. Jediné, čo by títo zákazníci ocenili, je revolúcia na tanieri, ktorá ale neprišla.
No a potom je tu druhá cieľovka, ktorá vynikajúcu reštauráciu nenavštevuje až tak často. Nejedáva v nej pravidelne každý rok a necháva si ju skôr na príležitostné vychutnanie. Vždy keď ten čas príde, tak si vynikajúco pochutí. Aj keď niektoré porcie sú trochu menšie (kampaň), než by sme si želali. Na druhej strane to vyvažuje viacchodové menu (multiplayer + zombie režim), čo je celkom slušná ponuka.
Ja osobne patrím do druhej skupiny. Sériu Call of Duty si nezaobtarám každý rok, pretože milujem singleplayer a ten je tu väčšinou v malej porcii. Preto zaň nie som ochotný platiť plnú cenu.
Ale vždy keď sa k nemu dostanem, kampaň si naozaj užijem a môžem ju odporúčať všetkým fanúšikom žánru. Mrzí ma len to, že nie je dlhšia a že ju Activision nepredáva separátne pre tých, ktorých multiplayer nezaujíma a nechcú platiť plnú cenovku len za kampaň.
Často totiž platí, že fanúšikovia režimu viacerých hráčov si kampaň ani nezapnú. A naopak, ten, kto má rád singleplayer oželie multiplayerové možnosti. Separátny predaj by túto otázku vyriešil a ja sám by som si určite kúpil kampaň aj každý rok, ak by bola za primeranú cenu, povedzme tých 20 - 30 eur.
V prospech kampane v Call of Duty Vanguard hovorí kvalitné filmové spracovanie a skvele zvolený spôsob rozprávania. Ten dopĺňa výber talentovaných hercov, výrazné charaktery a zlatý štandard návykovej Call of Duty hrateľnosti. Zabudnúť netreba ani na znova výborné zasadenie v 2. svetovej vojne, rozmanité prostredia, temnejšie poňatie a bravúrny soundtrack.
Na svoje si prídu aj fanúšikovia zombie režimu či multiplayeroví hráči, ktorí dostanú pri vydaní slušnú porciu obsahu s postupným rozširovaním v budúcnosti. Už na štarte je tu však 20 máp a všetky známe režimy, ktoré dopĺňa aj jeden nový. Škoda len strohej zombie ponuky, pri ktorej skôr treba počkať na to, čo prinesie budúcnosť v podobe aktualizácií.
Ak teda sériu Call of Duty hrávate pravidelne a od Vanguard čakáte revolúciu, tak tu bohužiaľ môžete zostať sklamaní. Na druhej strane novinka určite poteší tých, ktorí Call of Duty dlhšie nehrali a chutí im zasadenie v 2. svetovej vojne.
Moje hodnotenie odráža práve pocity týchto hráčov, pre ktorých bude Vanguard podarené pokračovanie zabehnutej série. Vy ostatní si odrátajte dole 1 bod a pred kúpou zvážte všetky plusy aj mínusy.
Hodnotenie: 8/10
Plusy:
-
výborná kampaň so sympatickou partiou hrdinov
-
časť za Polinu Petrovú
-
rozmanité prostredia
-
miestami veľmi pekný vizuál
-
návykový zlatý štandard Call of Duty hrateľnosti
-
skvelý orchestrálny soundtrack
-
bohatá ponuka multiplayeru hneď na štarte
-
poteší hráčov, ktorí sériu dlhšie nehrali
Mínusy:
-
opäť krátka kampaň
-
chudobný zombie režim
-
občas slabšie textúry
-
pre ostrieľaných fanúšikov žiadna revolúcia
Diskusia k článku: