V nedeľu 23. septembra 2018 som s batohom na chrbte sadol na skladací bicykel, do držiaka vložil Galaxy Note 9 a s hodinkami Galaxy Watch na ruke sa vybral z bratislavskej redakcie Fony.sk do 400 km vzdialenej dedinky Fony.
Za šesť dní som aj vďaka top smartfónu a parádnej skladačke prešiel celú trasu bez technických problémov, a ešte som mohol vďaka Samsungu venovať významnú časť rozpočtu do výzvy Handbike pre Indiho.
Na pohon vpred mi celý čas slúžili výhradne moje boľavé nohy. Žiadne palivo, hluk ani zápach. Úplná sloboda. Vďaka Samsungu Galaxy Note 9 som sa zas cítil voľný ako vták pri plánovaní, spontánnych úpravách a zaznamenávaní trasy. Okrem potravy som vďaka spoľahlivej technike vždy úspešne vyhľadal aj nocľah. Takmer každú noc som prespal u nejakého známeho a ušetril ďalšie peniaze na dobrú vec.
Vždy sa veľmi teším, keď technika uľahčuje život a ja sa namiesto trápenia pri plánovaní trasy niekde pri počítači môžem spoľahnúť na to, že mi pomôže priamo v teréne. Vďaka dobrému smartfónu mi tak stačil už len rýchly internet a aplikácie Mapy Google či Mapy.cz.
© Lukáš Zachar, Samsung Galaxy S9
Základnú trasu som naplánoval na počítači cez Mapy Googlu. Keďže na Slovensku stále nefunguje plánovanie trás na bicykli, používal som výpočet pre pešieho turistu. Tak som si zhruba stanovil, že pôjdem najkratšou cestou mimo frekventovaných ciest cez Nové Zámky, Levice, Veľký Krtíš, Lučenec, Fiľakovo a v Lenartovciach prejdem do Maďarska, potom sa vrátim do Moldavy nad Bodvou a odtiaľ cez Kehnec do cieľa. Realita však bola nakoniec iná, hoci v kútiku duše som o finálnej trase sníval už predtým. Neveril som však, že by som ju zvládol na malej skladačke prejsť.
Skladací bicykel má však výhodu, že ho zložím do akéhokoľvek vlaku či auta. Nepotrebujem ani vozeň pre bicykle, ani špeciálny nosič. A tak som si počas trasy niektoré veci postupne premyslel a každé ráno trasu doladil, alebo úplne zmenil. Čo som si skrátil vlakom či autom, to som našliapal navyše rôznymi odbočkami od pôvodnej trasy. Cítil som sa slobodnejší a zažil som toho oveľa viac.
Všetko som dokumentoval pomocou smartfónu. Galaxy Note 9 poslúžil vďaka prednej kamere so zaostrovaním ako výborný vlogerský nástroj. Vďaka tomu som sa s vami delil o zážitky z cesty na našej facebookovej stránke.
Zadný fotoaparát patrí aj dnes k najlepším na trhu, ponúka všetky vymoženosti. Raz ma potešil umelým rozostrením pozadia, inokedy bezchybnou panorámou, ktorá nahradí aj širokouhlý objektív.
Hodinky Galaxy Watch mi spoľahlivo merali tep či monitorovali spánok, a keby som sa nespoliehal na Note 9, tak, samozrejme, aj trasu. Posledný deň som to aj vyskúšal, a nesklamali. Dokonca ma milo prekvapila výdrž batérie počas GPS merania, ktorej stav klesol len asi o 10 % za hodinu. Meranie aktivít zvládajú Galaxy Watch na výbornú, či už ide o beh, bicykel alebo plávanie. Záhadou ostáva, prečo som medzi nimi nenašiel lyžovanie.
© Lukáš Zachar, Samsung Galaxy S9
Poďme naspäť k môjmu bláznivému nápadu. Prvý deň sa ku mne pridal aj čitateľ Boris. Bolo veselo, v chutnej reštaurácii pri vodnom mlyne v Jelke som si spravil skoré Vianoce a objednal si čerstvého kapra.
Po obede volám na číslo uvedené pri Vlčanskej kompe, aby som zistil, že pre nízky stav Váhu sa suchí cez rieku v tomto mieste nedostaneme. Celý čas som tak Galaxy Note 9 používal nielen na GPS trackovanie trasy, aj na zisťovanie potrebných informácií, hľadanie miest na obed, plánovanie trás, atď. Veľký displej, silná batéria a dotykové pero mi boli dobrými pomocníkmi.
Najbližší most cez Váh je v Šali. Krásne kľukaté cesty, pohodlné skratky cez pole, pestrá príroda, minimum áut...ale kdeže! Dlhé roviny, k tomu vietor aj zopár dažďových kvapiek, stehná v kŕčoch. Tam som už vedel, že je zle. Svoju nedeľnú púť som ukončil v Trnovci nad Váhom. Boris nastúpil na vlak smerom do Bratislavy, ja do Nových Zámkov. Šialených 84 km v pneumatikách 20-palcovej skladačky a ešte asi 7 km predo mnou. Presun skladačky vlakom bola pohoda a presne z tohto dôvodu som ani neuvažoval ísť normálnym bicyklom. Ak by som náhodou niekde potreboval stopovať, nik by ma s klasickým bicyklom neodviezol. Vo vlaku som spracoval všetko potrebné z prvého dňa a 9 hodín zaznamenaných cez Endomondo som vyexportoval cez bezplatnú službu Relive do pútavého videa.
Relive 'Z Fony do Fony, deň 1. (84 km)'
Z Nových Zámkov som ešte potreboval došliapať ku kamarátke, ktorá mi ponúkla prvý bezplatný nocľah. Ten sa mi v nasledujúcich dňoch podarilo zohnať ešte trikrát. Ozvalo sa mi aj niekoľko čitateľov, dokonca aj v dedinke Fony, za čo som veľmi vďačný.
Počas večernej cesty k prvému nocľahu vľavo západ slnka, vpravo krásny mesiac a predo mnou tma. Prečo som si nenabil tie nové svetlá z Decathlonu? Neviem. Hlavne, že majú microUSB konektor a ja v batohu nedotknutý 20 000 mAh záložný zdroj a kábel so všetkými možnými konektormi! Aj napriek totálne zničeným nohám som niekde nabral dostatok energie, aby som čo najskôr došliapal až do cieľa.
Z mojej dočasnej izby bolo cítiť arómu prudko aromatického Muay krému. Predo mnou šesť hodín spánku a otázka, ako sa ja len ráno postavím na nohy. Zapijem magnézium a idem skúsiť regenerovať.
Budík o šiestej, ledva stihneme vlak v Šuranoch. Prilbu zabúdam na kufri auta, čo som si nevšimol ani ja, ani moja záchrankyňa. Volám jej z Podhájskej, že mi niečo chýba. O desať minút neskôr mi potvrdzuje, že našla peknú bielu helmu pred šurianskou stanicou. Opäť vyťahujem Note 9 a v Leviciach na mape hľadám cyklo obchod. Otvárajú o deviatej. Čo tam do kelu budem dovtedy robiť?! To ešte netuším, že vystúpim bez batohu. Bohovský nápad, vyložiť ho vo vlaku nad hlavu.
Pani pri levickej pokladni na cestovné lístky volá rýchlo do vlaku, sprievodkyňa batoh nachádza, prekladá do rýchlika, ktorý stretáva v ďalšej stanici a o pol hodiny už mám všetky cennosti naspäť. Neuveriteľné.
Z Levíc vyrážam pred desiatou, s batohom na chrbte, novou helmou na hlave a pre istotu aj záložnými pedálmi, lebo cítim, že ložisko v tom pravom sa už od včera necíti v najlepšej forme. Do Brhloviec to mám asi desať kilometrov, ale pripadá mi to ako minimálne trojnásobok. Počasie je fajn, ale druhý deň je vždy najhorší. Už teraz však môžem prehlásiť, že zvolenú stredne náročnú trasu (60 - 80 km denne) odporúčam každému, kto rád spoznáva krásy Slovenska:
Levice - Brhlovce (skalné obydlia) - Dudince - Čabraď / Cerovo - netradičné kempingy okolo Horných Plachtiniec alebo za vínkom cez krásny Hrušov do Vinice (nocľah) - Veľký Krtíš - Dolná Strehová - Lučenec (nocľah) - Poltár - Tisovec - sedlo Dielik 600 m n.n. - Muráň / Predná Hora (nocľah) - Revúca - Jelšava - Ochtinská aragonitová jaskyňa 600 m n.m. - Štítnik - Rožňava / Betliar / Krásna hôrka (nocľah) - krásny, ale náročný úsek do Smolníka - a odtiaľ buď cez ďalší kopec do Jasova a ďalej do Košíc - alebo rovno do Gelnice a Margecian v oboch prípadoch s nocľahom niekde v kopcoch (kúpele Štós alebo pri Gelnici) a ráno na vlak domov.
Prvý deň som teda úspešne ukončil v Hrušove. Sám neviem, ako som to nekonečné stúpanie z Plášťoviec dal, ale zjazd do Hrušova bol dostatočnou odmenou.
A ubytovanie v penzióne U Bylinkárky ešte väčšou. Odporúčam, skvelé miesto.
Ráno som plánoval zbehnúť pozrieť Vinicu a vínne pivnice na kraji obce, ale nakoniec som to radšej vyšliapal naspäť na hlavnú cestu do Veľkého Krtíša a pomalým prepletaním nôh došiel na obed až tam. Nebolo to ľahké, ani poriadnu reštauráciu som tam nenašiel, tak som pokračoval smerom na Lučenec. Hustota premávky narastala, tak som v obci Pôtor odbočil na Dolnú Strehovú, čo bolo jedno z tých rozumnejších rozhodnutí. Zrazu sa mi šliapalo ľahšie, cesta prázdna, a posledných 20 km len samé pekné rovinky popri rieke Ipeľ.
Pred Lučencom defekt, ale nenechal som sa odradiť a na zopár dofúknutí som došiel až k Lukášovi z AndroidPortálu. Sprcha, čisté oblečenie a vidina dobrého pivka. Aromatický Muay krém odkladám na neskôr, nech nás z Tančiarne Franz nevyhodia skôr, než si objednáme. Tento podnik vrelo odporúčam a pre mňa ako pivára bol aj dôvodom na prestávku v Lučenci.
Defekt som dal spraviť ráno do cykloservisu. Zase šťastie. Večer mi chlapi pri pive vyhovorili môj plán ísť cez Rimavskú Seč do Maďarska, tak som sa rozhodol zariskovať a napísať kamošovi do Revúcej, že zajtra prídem prespať. Ale, že budem možno potrebovať odlepiť zo zeme niekde pri Tisovci alebo Muráni, tak nech večer očakáva tiesňové volanie.
Neviem, ako je to možné, ale cez Poltár, Hrachovo, Hnúšťu sa mi išlo tak dobre, že som si v Tisovci, dve hodiny pred západom slnka povedal, že skúsim vyšliapať do toho vražedného kopca. V sedle Dielik som bol do hodiny, okolo jelenia ruja, ticho, nádherný septembrový večer.
Jazda z kopca do Muráňa bola sladkou odmenou, skladačka sa nezľakla ani rýchlosti cez 55 km/h. V Muráni ma predbehol chlapík na starej skladačke s litrovkou vodky v druhej ruke, trochu som sa hanbil. Cestu z krčmy domov mal predsa len o čosi kratšiu, utešoval som sa. Nakoniec som okolo prvého slovenského gymnázia v Revúcej prešiel ešte za svetla. V nohách vyše 80 km a v srdci výborný pocit. Dnešok bol nádherný, pestrý, najprv trochu lenivý, ale nakoniec so všetkým, čo sa patrilo.
Večer opäť hodinka oddychu, sprcha, pivko, pizza... Vašo je super chalan a ja sa teším, že som za tie roky v novinárskej brandži spoznal množstvo skvelých ľudí.
Včera som dal okrem defektu vymeniť aj prvý pedál, ráno v Revúcej v blízkom cykloservise v miestnej garáži preventívne aj druhý. Od Muráňa cez Revúcu až do Jelšavy ide jazda ako po masle, klesanie sa stáva návykovým.
Prechádzam okolo mag(net)ických magnezitových závodov, ktoré sú pôsobivé nielen samé o sebe, ale aj okolitou pustou krajinou a domami, ktoré pripomínajú zašlú slávu miestneho kraja. Jelšava moje dojmy len zosilňuje. Ťažko slovami vyjadriť, čo tu človek cíti. Tisovec, Muráň, Revúca, Jelšava...všetko kedysi prosperujúce miesta - či už hospodársky, alebo vzdelanostne - a dnes zabudnutý kraj.
V Jelšave odbočím na Štítnik a šliapem do 600 m n.m. Nechápem, ako to tie moje nohy zvládajú, ale idem bez jedinej prestávky. Telo si už zvyklo na bolesť a očividne aj stíha regenerovať. Priznávam, ani raz som nevstal o siedmej ráno, že musím čo najskôr vyraziť. Svoje zdravie si natoľko vážim.
Celý čas sa po ceste napchávam hroznom, jablkami, orechmi... September je super! A tieto pusté asfaltky tiež. Aby som nezabudol, už včera som písal kamarátovi do Moldavy nad Bodvou, že budem spať u neho, hoci aj na chodbe. Že to inak nestíham. Dlhoročný čitateľ Fony.sk Rado ani nemal kedy odmietnuť, chudáčisko. Dnes som však vedel, že prídem maximálne do Rožňavy a odtiaľ sadnem na vlak. Stále som sa však pohrával s myšlienkou, že by som to možno zvládol po nenápadnej cestičke cez Úhornú.
Rado o vlaku nechcel ani počuť a prišiel po mňa do Rožňavy autom. Skladačka do kufra a ideme pozdraviť jeho milú rodinku. Predtým sa však skromne spýtam, či by sme nemohli ísť cez Úhornú, že by som chcel tú cestu vidieť. Už po pár kilometroch som si uvedomil, že v tomto kopci by som dnes asi zomrel. Ale keby som mal nocľah v Rožňave, Betliari či Krásnohorskom podhradí, bol by to parádny zážitok. Ešte lepšie s nejakým poriadnym bajkom. Viac hovoriť nebudem, ale raz sa sem vrátim. V Smolníku odbáčame na kúpele Štós, ďalší kopec. Ja neviem, čo by som tu s tou skladačkou chcel dnes robiť, tak sa s Radom len smejeme, že môžem byť rád, že po mňa prišiel.
V nohách už mám 340 km a predo mnou posledný deň. 50 km z Moldavy nad Bodvou cez Kechnec po rovinke do maďarskej dedinky Fony mi už pripadá ako nič. Opäť zaujímavý kraj, rovinky, termálná vajcovka vyvierajúca pri ceste s nechutnými odpadkami okolo. Toto ma trápilo celý čas. Nevážime si vlastnú krajinu. Je nám ľahšie vyhodiť plechovku z okna auta než ju vziať domov do smetného koša. Strašné niečo.
Maďarsko je čistejšie, dedinky milšie, ale cesty rozbitejšie a vodiči menej ohľaduplní. Cítiť to už na prvých kilometroch. No i tak zážitok. Do cieľa som prišiel asi o druhej hodine poobede. Uprostred dedinky prameň, kultúrny stánok, krčma a potraviny. A vraj sa tu dá platiť kartou! A dokonca tu má chalupu aj náš fanúšik. Pre mňa však už dve hodiny nato prichádza kolegyňa, ktorá je na služobke na východnom Slovensku. Cez Budapešť sme o pár hodín v Bratislave. Opäť bolo veľkou výhodou, že som mohol bicyklík zložiť do kufra. Skladačka je skrátka super!
Okrem nej musím pochváliť aj smartfón Galaxy Note 9, ktorý ma prekvapil nielen výbavou, ale hlavne výdržou na jedno nabitie. Záložný zdroj som nepotreboval ani raz, a to som cez deň neustále trackoval moje trasy cez GPS, fotil, nahrával videá, písal facebookové statusy a celý týždeň zverejňoval súťažné otázky. Vďaka odpovediam na ne sa stal nakoniec Michal Kubín majiteľom tohto skvelého smartfónu.
Nakoniec som našliapal 390 kilometrov. Nebolo to ľahké, ale bol to neuveriteľný zážitok. Veľmi mi pomáhala aj vaša podpora na našom facebooku. Je skvelé mať takých fanúšikov.
Samsung Galaxy Note 9 a hodinky Galaxy Watch som aj vďaka tejto šialenej ceste otestoval najlepšie, ako sa dalo. Vďaka tomu som mohol napísať plnohodnotné skúsenosti s Galaxy Note 9, a tiež namakanými inteligentnými hodinkami:
Určite si nenechajte ujsť ani video, v ktorom som zhrnul celú cestu.
A ak sa vám páči táto skladačka, tak vedzte, že Tern Link C8 si môžete aj vy kúpiť v obchode eCyklo.sk.
Diskusia k článku:
Nightmare 19.12.2018 - 23:26
velmi krasne fotky Riso
Karol20.12.2018 - 00:34 Trvalý odkaz
Krásna fotka z Jelšavy...ten obchod s bicyklami! Pamätám sa,keď ešte fungoval!Už celých 16 rokov som nebol v mojom rodnom meste Jelšave!
Wayne20.12.2018 - 10:23 Trvalý odkaz
Cele som to sledoval na facebooku, hlavne okolie Lucenca, pochadzam odtial, v Panickych Dravciach mam babku :D Pekne fotky, zaujimave dobrodruzstvo :)
ferineveri12.01.2019 - 15:19 Trvalý odkaz
Klobúk dole Rišo. Na skladačke to len tak niekto nedá. Inak niečo podobné láka aj mňa, len chýba mi odvaha,ale určite nie na 20" bajku :). Fotky sú nádherné, čisté, plné svetla a ostré. Čítam pravidelne Fony, len už neprispievam do diskusií, ale vďaka za článok a aj inšpiráciu.