Akčná adventúra Ghostwire Tokyo je ďalšou veľkou hrou mesiaca marec. Možno má trochu smolu, že vychádza v čase, kedy majú hráči ešte plné ruky práce s Horizon Forbidden West (recenzia), Dying Light 2 (recenzia) a samozrejme s Elden Ringom. Každopádne Ghostwire Tokyo sa nedá uprieť fakt, že vyzerá naozaj zaujímavo a ponúka neokukané prostredie.
Príbeh začína tajuplným pohľadom na ulice Tokia, kde sa deje niečo zvláštne. Mesto obklopuje smrtiaca hmla, z ktorej sa vynárajú prízraky. Čoskoro ovládnu ulice a obyvatelia Tokia miznú, ktovie kam.
Popritom vidíme hlavného hrdinu Akitu Izukiho, ktorý len o vlások uniká smrti. Zachráni ho duša záhadného muža menom KK, keď bez pozvánky vstúpi do jeho tela. Akito chytá druhý dych a čo je ešte lepšie, získava magické schopnosti.
V hlave sa mu síce prihovára tajomný hlas, no nie je čas na zvedavé otázky. Ste hodení do deja iba s cieľom, že toto je nepriateľ a treba ho zlikvidovať. Odpovede prídu o čosi neskôr. Spolupráca Akita a KK však na úvod nebude jednoduchá.
Ich vzťah je zhruba na úrovni trikrát vyluhovaného Eddieho Brocka a Venoma. Neskôr sa ukáže, že motivácie tejto dvojky spája hlavný záporák hry Hannya. Ten totiž z neznámych dôvodov uniesol Akitovu sestru. KK ho zas nenávidí z vlastných, povedzme, že podobne silných dôvodov.
Musia sa tak spojiť a začať hon na diabolského okultistu, ktorý má so svetom vlastné šialené plány. Samotná zápletka neznie vôbec zle a démonmi ovládané Tokio má svoju atmosféru. Rozjazd je veľmi fajn, aj keď potom dej trochu ochladne. V druhej polovici však našťastie chytí druhý dych a moju pozornosť si udržal až do konca.
Každopádne potenciál to za mňa malo oveľa väčší a je škoda, že ho Tango Gameworks nevyužili naplno. Problém je za mňa slabšie rozprávanie, ktorému chýba viac šťavy. Chcelo by to lepší spád a možno aj zaujímavejšie postavy. Tým nepomáha ani hlavný hrdina Akito s charizmou na úrovni pouličného osvetlenia.
Našťastie je tu aspoň občas trefne hláškujúci KK, ktorého som si z ústrednej dvojky obľúbil o niečo viac. Aj keď scenáristi sa s ním pokojne mohli ešte odviazať. Chémia tejto dvojice by totiž skvele ťahala celú hru.
Je však trochu slabá a veľkou charizmou neoplývajú ani ďalšie postavy, entity, démoni či duchovia, ktorých stretnete. Celé je to akési chladné, umelé a chýba tomu viac srdca. Hlavná dejová linka vám zaberie slušných 12 - 15 hodín.
Bude sa v nej veľa bojovať a využijete aj decentný stealth či parkúr. Občas to celé prekvapí a chýbať nebudú ani mrazivé momenty. Ghostwire Tokyo síce nie je horor, no miestami dokáže navodiť slušne desivú atmosféru.
Vzhľadom na tému hry to rozhodne vítam. Žánrovo sa budeme hýbať niekde na úrovni mysteriózneho thrilleru. To otvára dvere aj hráčom, ktorí sa neradi boja, ale tajomná duchárska atmosféra ich napriek tomu láka. Je tu dávkovaná tak akurát a širšie publikum bude v tomto smere určite spokojné.
Ghostwire Tokyo je navyše doslova prešpikované japonskou kultúrou. Fanúšikovia si tu rozhodne prídu na svoje. Ak ju sledujete, spoznáte tu desiatky rôznych odkazov na duchárske báje, príbehy a povesti.
V prípade, že ide mimo vás, určite pomôžu herné denníky, prípadne trochu googlenia. Samozrejme, nie je to nutné, ale sami uvidíte, že vás tematika zaujme a budete chcieť vedieť viac. Táto mytológia je totiž naozaj bohatá, lákavá a má čo ponúknuť.
Chýbať nebude tradičná japonská papierová bábka katashiro, ktorá dokáže absorbovať duše mŕtvych. Doplnia ju rôzne talizmany, duchovia yokai či odkazy na klasické japonské povery. Príkladom je mačka nekomata s rozštiepeným chvostom, ktorá supluje predavača v obchodoch. Bude mať pre vás zopár úloh typu nájdi a prines alebo si od nej môžete kúpiť jedlo, talizmany či šípy.
Dopĺňa ju mývalovitý psík tanuki, budhistické sošky Jizo, slamené voodoo bábiky či papieriky omikuji prinášajúce šťastnú alebo nešťastnú predpoveď. Rovnako fungujú aj v hre ak ich nájdete, po prečítaní vás čaká malé prekvapenie. Môj prvý bol nešťastný a ubral mi život takmer na minimum.
Toto všetko je ale len zlomok toho, čo z japonskej kultúry uvidíte. Vývojári si tu dali naozaj záležať, mysleli na aj na detaily a vyšlo im to skvele. Samozrejmosťou sú aj rôzne náramky či dokonca outfity hlavného hrdinu. Nimi sa pokocháte maximálne v prestrihových scénach, keďže Ghostwire Tokyo je hra z prvého pohľadu.
Na vrchole paranormálnej témy sú samozrejme čary, ktoré ovládnete po tom, čo do vás vstúpi KK. Podobne ako v Dying Light 2 sa tu teda bojuje hlavne rukami. Akito nimi šermuje hlava nehlava a mágia je založená na prírodných živloch ako vietor, voda či oheň.
Súbojový systém skvele využíva ovládač DUALSENSE a jeho adaptívne spúšte, repráčik či vibrácie. Je založený na strieľaní kúziel rôznej sily a intenzity, ktoré kombinujete so štítom. Kúzla suplujú úlohu zbraní a pri každom z nich máte určitý počet “nábojov”.
Pre ich doplnenie treba absorbovať energiu z tzv. etheru. Nájdete ju všade okolo v podobe magicky žiariacich vecí. Zbierať budete aj rôzne predmety či jedlo, ktoré vás vylieči zo zranení. Váš arzenál tvoria rýchle strely vetra zasahujúce presné miesta.
Dopĺňajú ich vlnky vody, ktorá dokáže zraziť viacerých démonov naraz. Ak chcete ťažší kaliber, je tu ohnivá guľa s efektom ako bazuka. Každý z útokov môžete dokonca zosilniť tým, že strelu chvíľku podržíte.
Výstrely spôsobujú nepriateľom poškodenie v podobe dier. Pálite dovtedy, kým nepadnú alebo sa vám neodkryje kritické miesto, z ktorého im môžete vyrvať dušu. Dobijete si tým trošku zdravia a získate XP. Celé to vyzerá magicky a efekty kúziel sú na skvelej úrovni. Čarovnú streľbu dopĺňa luk a modlitebné náramky, ktoré zvyšujú určité bojové parametre.
Zabudnúť netreba ani na talizmany fungujúce podobne, ako granáty. Po odhodení môžu nepriateľov zablokovať' či explodovať. Zvládnu aj odlákať ich pozornosť, čo sa hodí pri stealth postupe. Ten tu síce je, ale hra vám nedáva možnosť voľby a tichá likvidácia bude možná iba v niektorých prípadoch.
Súbojový systém je zábavný a osobne ma bavil až do konca. Možno sa však nájdu hráči, pre ktorých časom zovšednie. Viac dynamiky sa mu snažia vdýchnuť pasáže, kedy z vás nepriatelia KK doslova vytrhnú. Kým ho neabsorbujete späť, budete odkázaní iba na útek či luk, ktorý však veľa vody nenamúti.
Aspoň z časti na to zaberajú možnosti vylepšení. Odomykáte si ich za nazbierané skill pointy, ktorými vás hra odmení plnením úloh. Strom vylepšení sa delí na schopnosti, éterické vlny a výbavu.
Môžete si v ňom zvýšiť rýchlosť absorbovania duší či streľby. Prípadne rozšíriť kapacitu šípov a talizmanov. Ponuka stromu síce nie je veľká, ale zato obsahuje efektívne vylepšenia, ktoré si budete chcieť odomknúť.
Kulisou vašim činom bude následkom udalostí vyľudnené Tokio, ktoré navyše pokryla nebezpečná hmla. Neprežijete v nej dlhšie než pár sekúnd a vývojári si vďaka tomu uzamkli časti mapy. Ak ich chcete sprístupniť, budete musieť čistiť svätyne od nadprirodzených síl.
Tento systém supluje úlohu vežičiek známych z Ubisoft hier. Len tu neleziete na vysoké miesta, ale zabíjate nepriateľov v posadnutej oblasti a keď je čisto, aktivujete svätyňu. Tá vám za odmenu odomkne časť mapy. Úloha je to časom pekne stereotypná a umelo predlžuje hrateľnosť.
Nevylučujem, že vám pôjde na nervy, pretože hra vás do nej bude nútiť. Viackrát sa totiž dostanete do situácie, kedy je hlavný quest umiestnený v hmle. Niekedy až tak ďaleko, že budete musieť vyčistiť nie jednu, ale rovno niekoľko oblastí.
No a keď už sme pri Ubisoft hrách, ani tu nebudú chýbať rôzne zberateľské predmety, či náhodné súboje. Doplní ich oslobodzovanie táborov, teda v tomto prípade démonických území, drobné aktivity typu prines alebo nájdi či desiatky vedľajších úloh.
Zadávať vám ich budú strápené duše poletujúce po celom meste. Musím povedať, že niektoré z nich ponúknu naozaj zaujímavé mini príbehy. Dokonca až tak, že prekonávajú aj hlavnú dejovú linku. Spomenul by som napríklad quest od ducha, ktorý sa sťažuje na démonickú hudbu vychádzajúcu z útrob hudobnej školy.
Musíte sa v ňom vydať na temné miesto a to, čo sa tam udeje vás celkom prekvapí aj mierne vydesí. Okrem toho budete pomáhať duchovi dievčatka s transplantovanými očami, ktoré po ich zatvorení vidí démonickú ženu.
Hľadať priateľa ducha ženy, pretože údajne spáchal samovraždu. Na druhom svete sa s ním nevie spojiť a celé sa jej to akosi nezdá. Duch kňaza vás požiada o ochranu mierumilovných kodama.
Prípadne pôjdete preskúmať červený strom, ktorý kvitne v nezvyklom období a duch záhradníka má pocit, že za tým nie sú čisté sily. Niektoré z vedľajších úlohu sú jednoduchšie, zatiaľ čo iné prekvapia kreativitou a splniť ich sa naozaj oplatí.
Navyše vás odmenia a predĺžia hernú dobu o ďalších pár desiatok hodín. Počas nej budete čeliť paranormálnym entitám, ktoré vám pôjdu po krku. Základ tvorí niekoľko variácií mužov bez tváre v obleku s dáždnikom, ktorí pripomínajú Slender Mana.
Budú po vás hádzať predmety, prípadne vám jednu struhnú a ich ťažšie varianty majú kladivo či ovládajú explózie. Doplnia ich japonskí študenti bez hlavy predvádzajúci bojové umenie, strieľajúca bábka ducha alebo vlasatá démonka pripomínajúca Samaru z Kruhu.
Paletu rozširujú aj klasickí plachtoví duchovia, papierové bábiky, marionety, desivá ženská s obrovskými nožnicami či pár celkom kreatívnych mini bossov. Niektorých nepriateľov zvládnete aj s prstom v nose, zatiaľ čo pri iných sa trošku potrápite. Celková obťažnosť sa však dá meniť a na strede je vyvážená tak akurát.
Nie je to žiadny hardcore a Ghostwire Tokyo je po tejto stránke prístupné každému. Väčšina hernej doby sa bude odohrávať počas noci, ktorú občas vystrieda šero. Otvorené mesto je doslova posiate rôznymi svietiacimi plochami, billboardmi, obrazovkami či nápismi.
Má momenty, kedy vyzerá naozaj skvele a ponúkne aj pekné odrazy, odlesky, ray tracing a detailne prepracované časti. Ešte viac pridáva na atmosfére hustý dážď a mágia. Betónovú džungľu budú striedať aj trávnaté plochy, jaskyne či les, ale predovšetkým interiérové lokality.
Samotné mesto slúži skôr ako kulisa, ktorú prebehnete do bodu, kde začína hlavný quest než niečo, čo by ste chceli skúmať. Keďže je vyľudnené pôsobí celkom prázdno. Okrem náhodných démonov, mačiek, psov, či duchov zadávajúcich vedľajšie questy v ňom nestretnete nikoho. Možno úplné vyľudnenie nebolo práve šťastným riešením.
Podobný scenár sme mohli vidieť napríklad v hre Batman Arkham Knight, kde mi však Gotham napriek tomu nepripadal taký pustý ako Tokio. Možno tu vývojári mohli nechať aspoň časť ľudí, ktorí by to celé trochu oživili.
Ghostwire Tokyo beží na Unreal Engine, ktorý ako vieme, vyzerá skvele. Napriek tomu tu však máme momenty, kedy sa tu akoby stretla grafika starej a novej generácie. Krásny pohľad striedajú objekty s chýbajúcimi detailami. Nie všetko je úplne dotiahnuté a niektoré veci by si zaslúžili viac polygónov. Štylisticky sme niekde na úrovni série Yakuza.
Mesto budú striedať Interiérové lokality. Väčšinou sú pekné a milovníkov upratovania privedú do šialenstva. Všade sú totiž rozhádzané stoličky, oblečenie, smeti či ďalšie veci, ktoré podčiarkujú fakt, že v Tokiu zavládla démonická anarchia.
Navštívite do opustené nákupné centrá, domy, pozemné parkoviská, školy či nemocnice. Tie majú mimochodom v noci pekne desivú atmosféru a v istých momentoch vyzerajú naozaj mrazivo. Len si predstavte, ako kráčate po dlhej temnej chodbe na konci ktorej bliká červené svetlo. Pod ním stojí vysoká čiernovláska v šatách s vlasmi do tváre a klobúkom.
Počas cesty k nej na vás nemusí nič vyskočiť a už len takéto scenérie stačia na pekne hustú atmosféru. Celkový vizuál rozhodne neurazí, aj keď v detailoch mohol byť lepší. Zvlášť keď sa pozrieme na technickú stránku, kde na PS5 občas klesá snímkovanie.
Namiesto lepšej optimalizácie vám tu autori dávajú na výber až šesť režimov zobrazenia - kvalita (30 fps) a výkon (60 fps). Dopĺňa ich kvalita s odomknutým snímkovaním (30+ fps) a výkon s odomknutým snímkovaním (60+ fps).
Ponuku uzatvára kvalita s odomknutým snímkovaním + VSync a výkon s odomknutým snímkovaním + VSync. Už len vypísať ich dá zabrať. Takže neviem, či mám za toto vývojárov pochváliť. Konzolové hranie bolo vždy o najlepšom vizuálnom zážitku na danom hardvéri. Bez starosti s nastaveniami, aby ste dosiahli kompromis medzi kvalitou a snímkovaním.
Na to sú predsa počítače. Pri nových konzolách chápem možnosť výberu z dvoch režimov medzi 30 a 60 fps, ale šesť v Ghostwire Tokyo mi už príde naozaj zbytočných. Štandardne je hra nastavená v režime kvality s ray tracingom a 30 fps.
Vyzerá síce skvele, ale nedokáže si udržať stabilné snímkovanie, ktoré občas klesne. To by sa pri fps akcii rozhodne stávať nemalo. Technická stránka by si zaslúžila trošku viac starostlivosti, ale kým príde patch, siahnite radšej po inom nastavení. Po pár minútach hrania som prepol do režimu HFR. S ním som Ghostwire Tokyo dohral až do konca.
Ide o akýsi kompromis medzi kvalitou a výkonom. Vyzerá dobre a má odomknutú snímkovaciu frekvenciu. Ghostwire pod ním beží fajn a nejaký problém so snímkovaním som zachytil veľmi zriedka, takmer vôbec. Viditeľnejšia bola skôr slabšia synchronizácia grafiky a telky, ktorá obraz v niektorých momentoch sem tam trhla.
Nie je to vec, ktorá by extrémne znepríjemňovala hrateľnosť, aj keď chápem, že by niekomu mohla vadiť. Pre tých tu sú variácie režimu kvality a výkonu s VSync. Ja osobne však odporúčam HFR režim kvality.
Natívne je mimochodom hra nastavená aj s japonským dabingom a anglickými titulkami pre najväčších fajnšmekrov. Ak by vám to vadilo, dabing si môžete prepnúť do angličtiny. České titulky tu bohužiaľ nie sú, aj keď celková angličtina v hre nepatrí k najzložitejším a s nejakými širšími základmi si tu vystačíte.
Hra tiež ponúka aj rôzne ďalšie možnosti nastavení, kde si môžete upraviť napríklad časovú frekvenciu ukladania. Minimálne je to každých 5 minút, čo myslím bohate stačí. Meniť tu prakticky netreba veľmi nič. Akurát ja som si nastavil automatické otáčanie mini mapy na základe vášho smeru a pridal kompas.
Hodnotenie: 7/10
Výhody:
-
detailne spracovaný a bohatý japonský folklór
-
herne neopozerané prostredie a štylizácia
-
zábavný súbojový systém využívajúci čarovné živly
-
paranormálna a miestami mrazivá atmosféra
-
zaujímavé a kreatívne mini príbehy vedľajších úloh
-
skvelé využitie ovládača DUALSENSE
-
dobre navrhnutá ponuka vylepšení
Nevýhody:
-
príbehová linka mohla mať väčšiu šťavu
-
chémia medzi Akitom a KK nevyužila svoj potenciál
-
slabšie postavy, vrátane hlavného hrdinu
-
technická stránka namiesto zbytočných šiestich režimov mohla ponúknuť klasické 2 s lepšou optimalizáciou
-
prázdne mesto, ktoré slúži skôr ako kulisa na prechod za questom než svet, ktorý by ste chceli objavovať
-
systém čistenia svätýň v štýle Ubisoft veží
Záver
Ghostwire Tokyo je napriek neduhom vo výsledku stále slušná zábava. Láka na bohato spracovaný japonský folklór a herne neopozerané prostredie. Mieša ich s paranormálnou a miestami až mrazivou atmosférou. Súbojový systém je zábavný a niektoré vedľajšie questy prekvapia kvalitou. Zamrzí najmä slabšie podanie príbehovej linky a menej zaujímavé postavy, vrátane hlavného hrdinu.
Diskusia k článku: