Čínska armáda ukázala technológiu, ktorá ešte donedávna patrila skôr do sci-fi. Ozbrojený dron, ktorý nesie útočnú pušku a na vzdialenosť 100 metrov dosiahol 100 % zásahov, nie je len efektná hračka do propagačného videa. Je to jasný signál, že spôsob, akým sa dnes vedú vojnové konflikty, sa opäť posúva o úroveň vyššie.
Podľa dostupných informácií ide o experimentálny systém vyvíjaný pre čínsku armádu, kde je strelná zbraň stabilizovaná a riadená algoritmami, nie rukou vojaka. Výsledok? Žiadny stres, žiadne trasúce sa ruky, žiadna únava. Len senzorika, výpočty a spúšť.
To, čo dnes ešte vidíme ako test, zajtra môže byť bežnou výbavou. Rovnako ako sa drony stali „lietajúcimi očami“ bojiska, môžu sa stať aj jeho priamymi vykonávateľmi násilia.
Vojak zostáva doma, riziko ide do vzduchu
Z vojenského pohľadu je to lákavé. Menej mŕtvych vlastných vojakov, nižšie politické náklady, menší odpor verejnosti. Konflikt sa tak môže viesť na diaľku, bez návratov rakiev a bez otázok typu „prečo tam vlastne bojujeme“.
Problém je, že práve táto „bezkontaktnosť“ robí vojnu ľahšie spustiteľnou. Keď riziko nenesie človek, ale stroj, rozhodovanie o nasadení sily sa dramaticky zjednoduší.
Presnosť, ktorá mení etiku
Stopercentná úspešnosť na 100 metrov znie technicky obdivuhodne. Zároveň je však desivá. Ak sa k takejto presnosti pridá rozpoznávanie cieľov pomocou AI, dostávame sa veľmi blízko k otázke, ktorú si svet zatiaľ len opatrne kladie:
Kto nesie zodpovednosť, keď stroj zabije nesprávneho človeka?
Operátor? Programátor? Výrobca? Alebo „nikto“, lebo to bol algoritmus?
Lacná smrť v rukách každého
Ďalší problém je škálovanie. To, čo dnes testuje armáda veľmoci, môže zajtra skončiť na čiernom trhu. Malý dron s bežnou zbraňou je lacnejší než tank, nenápadnejší než raketa a oveľa dostupnejší pre neštátne skupiny.
Z vojny veľkých armád sa tak môže stať chaos tisícov autonómnych zbraní v rukách kohokoľvek, kto má peniaze a prístup k technológiám.
Nie otázka „či“, ale „kedy“
Ozbrojené drony s vysokou presnosťou nie sú budúcnosť, sú prítomnosť. Čína len nahlas ukázala to, na čom potichu pracujú aj iní. Medzinárodné pravidlá pre autonómne zbrane stále neexistujú a technológia ide rýchlejšie než diplomacia.
Vojna sa tak mení z boja ľudí na súboj algoritmov. A čím menej ľudí je priamo na bojisku, tým ľahšie sa naň pošle ďalší stroj.












Diskusia k článku: