Štúdio Arkane má medzi hráčmi výbornú povesť, najmä vďaka Dishonored, Prey či Deathloopu. Keď v roku 2021 oznámili novú značku Redfall s lákavou upírskou tematikou, niet divu, že mnoho hráčov bolo nadšených. Pre štúdio však išlo tak trochu o osobnú výzvu, pretože s podobným žánrom nemalo veľké skúsenosti.
Redfall navyše vznikal pod krídlami Microsoftu. Takže tu máme kvalitné štúdio, silnú podporu od obrovského vydavateľa a novú značku so zaujímavým zasadením. Mohlo by sa zdať, že táto trojúderka je zaručeným receptom na úspech. Niekedy však aj ten najistejší plán neklapne a Redfall sa stal učebnicovým príkladom takejto situácie.
Okamžite tak zatienil kontroverzný bozk dvoch žien v DLC Horizon Forbidden West: Burning Shores (recenzia), aj zlý technický stav PC verzie Star Wars Jedi: Survivor (recenzia). Upíri si tak pre seba uchmatli značnú časť mediálneho priestoru, ale vybrali si bohužiaľ tú, na ktorú najviac svieti pre nich vražedné a spaľujúce slnko.
Zaujímavý námet s lákavým zasdením
Príbeh štartuje v momente, kedy sa prebúdzate na lodi za veľmi zvláštnych okolností. Všetci okolo sú mŕtvi, a aj vy sami ledva uniknete krvilačným upírom. Práve v ich pazúroch sa totiž nachádza mestečko Redfall, ktoré zahalila temnota.
Veľa ľudí vzalo okamžite nohy na plecia, zatiaľ čo ďalší skončili rozpáraní. Sú však aj takí, ktorí sa rozhodli zobrať svoj osud pevne do vlastných rúk a bojovať. Práve k takejto skupinke rebelov patríte aj vy. Teda jedna zo štyroch postáv, ktorú si v úvode môžete vybrať.
Hneď potom sa ocitáte v centre zaujímavého príbehu, kde musíte zastaviť upírsku hrozbu a postarať sa o to, aby opäť vyšlo slnko zahalené temnotou. Samotný námet, príbeh a zasadenie do mestečka Redfall patria k najsilnejším aspektom hry.
Prostredie pôsobí veľmi lákavým až mysterióznym dojmom, rovnako ako celková zápletka. Keď si odmyslíte všetko ostatné, bude vás baviť získavať nové skutočnosti a postupne rozplietať záhadu okolo Redfallu.
Dej nie je prvoplánový a svojim zasadením rozhodne pôsobí ako sympatické osvieženie. Nepáčili sa mi však veľmi umelé postavy, ktoré vám počas celej hry budú ukradnuté. Celé to však zhadzuje aj zle zvolený štýl rozprávania.
Redfall totiž neobsahuje klasické prestrihové scény. Príbeh rozpráva pomocou statických kreslených obrazov s audio komentárom. Vo výsledku to však pôsobí dosť nudne a nezaujímavo.
Nesúrodé spojenie singleplayeru a kooperácie
Redfall sa prezentuje ako akčná hra pre jedného hráča s možnosťou kooperácie. Preto ma v úvode celkom prekvapilo, že má novinka namiesto klasického menu rovno lobby, štylizované ako v online hre. Hráčov singleplayer režimu tiež nepoteší, že sa novinka rovnako ako multiplayerovky nedá pozastaviť.
Aj keď ste v menu, hra na pozadí stále beží a pokojne vás niekto môže napadnúť alebo zabiť. Niečo také v režime pre jedného hráča nemá čo robiť aj napriek tomu, že má Redfall možnosť kooperácie. Ani tá však nie je dotiahnutá. Keď sa rozhodnete spestriť si zabíjanie upírov s kamarátmi, iste vás nepoteší, že postup sa ukladá iba tomu, kto hru založil.
Redfall tak spolu nemôžete prejsť od začiatku do konca, pretože pripojeným hráčom sa neukladá postup. Kamarátov do hry tiež nemôžete pozvať priamo počas hrania, ale funguje to iba zo základného menu hry. Toto spolu s ostatnými nedostatkami dokazuje, že štúdio Arkane nemá s podobným žánrom veľmi skúsenosti.
Kooperácia síce dokáže na chvíľu zabaviť, ale obávam sa, že tu máme mnoho iných podstatne kvalitnejších žánroviek. Fanúšikovia kooperácie tak siahnu radšej inde, aj keď menším plusom je, že Redfall podporuje cross-play medzi PC a Xboxom.
Najväčším ohrozením nie sú upíri, ale nudná herná náplň
Či už sa rozhodnete hrať sami, alebo s kamarátmi, pred štartom hry si musíte vybrať jednu zo štyroch postáv. Hranie za nich je ale prakticky rovnaké. Jediná odlišnosť sú špeciálne schopnosti a niekoľko vylepšení.
Máme tu Deva, ktorý sa dokáže teleportovať, Remi s robotom na odkálanie pozornosti či Laylu s energetickým štítom. Moja voľba padla na Jacoba, ktorý sa na istý čas dokáže zneviditeľniť. Úvod hry bol ešte ako tak fajn.
Postupne však budete odhaľovať nielen tajomstvá Redfallu, ale aj nedostatky hry. Hneď na začiatku sa dostanete do situácie, ku ktorej by dokonale zapadol stealth postup. Bohužiaľ, Redfall túto možnosť nepozná a prikradnutie sa k nepriateľom odzadu vám neumožní tichú likvidáciu.
Ak patríte k fanúšikom fps strieľačiek, hneď potom vám udrie do oka gunplay, resp. pocit zo streľby, ktorý počas hrania máte. Vývojári z Arkane sa už pred vydaním netajili tým, že samotné strieľanie špeciálne prebrali s kolegami z id Software. Len pre poriadok uvediem, že ide o autorov legendárnych strieľačiek ako DOOM, Quake či Wolfenstein.
Neviem, či štúdio Arkane počúvalo svojich skúsenejších kolegov pozorne, pretože strelný model je naozaj zvláštny. Pripomenul mi hry, ktoré sme kedysi hrávali v internetových prehliadačoch s krátkym oneskorením počas streľby.
A hneď potom mi dala facku predstava, že hrám AAA titul a niečo také by mal mať Redfall zvládnuté na jednotku. Pritom Arkane nedávno vydávalo Deathloop, kde tento aspekt fungoval veľmi slušne a nemal som k nemu žiadne výhrady. Vôbec netuším, čo sa tu teda mohlo pokaziť, ale pocit zo streľby je všetkým, len nie zábavným.
Rovnako, ako nudná herná náplň, s ktorou Arkane až trestuhodne nevyužívajú lákavé mysteriózne zasadenie. Keď čo i len trochu popustím uzdu fantázie, viem si predstaviť, ako veľmi by sa z toho dalo vyťažiť. Autori však majú podstatne odlišný názor a z vydareného námetu nevyťažili dokopy nič.
Redfall ponúka len stokrát videnú a nudnú formulku repetitívnych úloh, ktoré skončia po zhruba 15 hodinách. Točia sa hlavne okolo postupného oslobodzovania štvrtí mesta. Každú ovláda lokálny miniboss a po jeho porážke si odnesiete lebku.
Tých treba nazbierať celkovo tri, aby ste získali prístup k väčšiemu bossovi. Tento postup sa tu bude opakovať viackrát, než by vám bolo milé. Tu už aj také Far Cry 6 (recenzia), pri ktorom si Ubisoft tiež veľmi nelámal hlavu náplňou misií, pôsobí v tejto oblasti podstatne zábavnejšie.
Aj keď v Redfall je to vlastne podobné, len to hranie menej baví. Väčšinou treba niekam ísť, vyzabíjať upírov či kultistov, prípadne niečo nájsť a priniesť späť na základňu. No a hneď potom si tam môžete dať ďalšiu, podobne “zaujímavú” misiu.
Trochu to zachraňujú vedľajšie questy, ktoré občas dokážu prekvapiť, ale nečakajte od nich žiadnu radikálnu zmenu. Vývojári vás do nich budú dokonca miestami nútiť, čo je za mňa naozaj otravné rozhodnutie.
Rovnako, ako neustále vracanie sa na vašu základňu či dlhé behanie pešo k bodu misie. V tomto smere by sa Redfallu oveľa viac hodil lineárnejší prístup k misiám na štýl Dead Islandu 2 (recenzia).
Chabý gunplay vs. umelá (ne)inteligencia
Nohy celkovému zážitku navyše podkopáva aj chabá umelá inteligencia nepriateľov. Prím tu vlastne ani tak nehrajú upíri, ale skôr členovia šialeného kultu, ktorí hlásajú svoju vieru. Väčšinu času teda budete sledovať, ako vám hlúpo nabiehajú do rany. Namiesto krytia sa skôr niekde zaseknú alebo stoja ako dobre nastavený terč.
Prípadne sa tvária, že vás nepočujú ani nevidia. Ľudských protivníkov navyše viete zlikvidovať celkom rýchlo. Stačí im aj jedna dobre mierená rana. Inokedy vás zas frustrujú svojim počtom a šialeným pobehovaním, kedy sa im podarí vás zabiť, ale celé to pôsobí skôr ako hlúpa náhoda.
Pri tejto skúsenosti som si spomenul na podobnú AI v XIII Remake (recenzia). Kde zlyhávajú ľudia, prichádzajú na scénu upíri, ktorí majú o niečo tuhší korienok. Ale naozaj len trochu a nepredstavujú žiadnu zásadnú výzvu. Ich útokom sa ľahko vyhnete a často ich trafíte aj keď nechcete.
Špecialitou upírov oproti ľuďom je však to, že po vyčerpaní života ich treba doraziť. Na to má takmer každá zbraň vpredu umiestnený drevený kolík. Tým je nutné do niekoľkých sekúnd upírovi prebodnúť srdce. Ak to neurobíte, jeho zdravie sa dobije a opäť vám pôjde po krku. Celkovo však strety nie sú veľmi zábavné.
Prispieva k tomu nielen chabá umelá inteligencia, ale aj biedna variabilita nepriateľov. Prakticky máte pocit, že tu stále útočíte na to isté. Kultisti sú ako cez kopirák a upíri vlastne tiež. Aj keď stretnete niekoľko druhov, paleta je naozaj slabá a Redfall ju obmieňa ešte slabšie. Výnimkou nie sú ani súboje s bossmi, kde slovo kreativita asi bolo nadávkou.
Aspoň ako tak poteší ponuka zbraní, kde máte na výber rôzne pištole, brokovnice, odstreľovačky či samopale. Prakticky vždy sa tu budete pri výbere pozerať len na číslo, ktoré určuje silu konkrétnej zbrane. Nič ostatné vás nebude zaujímať, pretože, ako som spomínal, pocit zo strieľania je biedny a pôsobí rovnako či pálite z pištole alebo pušky.
Mysteriózna atmosféra mestečka Redfall
Jedným z veľmi mála pozitív tohto diela je mysteriózna atmosféra mestečka Redfall. Tu sa vývojárom naozaj podarilo dosiahnuť skvelý pocit tajomna, ktorý vás láka objavovať. Aj keď je škoda, že kým toto vyšlo, hneď si to pokazili niekoľkými ďalšími vecami. V prvom rade lokality a mesto pôsobia veľmi prázdnym dojmom.
Chápem, že z príbehového hľadiska ľudia utekali kade ľahšie, ale podobná situácia by sa dala riešiť aj inak. Otvorený svet je mŕtvy a aj preto vás veľmi rýchlo prestane baviť. Zo začiatku pôsobí frustrujúco aj fakt, že keď vás zabijú, automaticky sa vraciate späť na základňu. Celú cestu k bodu misie tak musíte absolvovať znova.
A to nehovorím o tom, že cieľ misie zmizne z obrazovky a môžete si ho pozrieť len v menu. Rovnako nie je ani označený na vašom kompase. Aby ste k nemu trafili, budete musieť body záujmu označovať ručne. To je tiež pekná otrava. Podobne, ako lootovanie desiatok rôznych predmetov, ktorých prehľad stratíte hneď na začiatku hry. Je tu toho až zbytočne veľa a polku z toho ani nevyužijete.
Generačne starý vizuál s technickými nedostatkami
Ono vlastne keby ten Redfall bol aspoň pekný, zopár chýb by sa mu dalo odpustiť. Bohužiaľ, ani tu nie je veľa vecí, ktoré by sa dali pochváliť. V prvom rade by som však vypichol peknú variabilitu prostredí a…vlastne to je asi aj všetko.
Celkový vizuál pôsobí generačne zastaralo a veľmi priemerne. Či už ide o zle animované modely postáv, dizajn prostredí alebo večne doskakujúce textúry v nízkom rozlíšení, na ktoré sme už u hier od Bethesdy zvyknutí. Technický stav tiež podráža zvláštne snímkovanie a občasné trhanie hry.
Aspoň teda na PC, kde si môžete Redfall (ne)užiť aj s vyšším snímkovaním. Na rozdiel od Xboxu, kde bola novinka kritizovaná za 30 fps. Neviem ako tam, ale na PC sa nevyhnete ani technickým nedostatkom, typu zaseknutie či prepadnutie nepriateľov. Nájsť sa tu dajú aj rôzne iné chybičky.
Osobne som však nenarazil na nič také, čo by mi bránilo v postupe. Možno ešte otravné audio, ktoré budete počúvať počas prechodu otvoreným svetom. Chápem, že sa autori snažili naladiť strašidelnú atmosféru, ale počúvať otravný hlas kultistu alebo syčanie upírov, ktorých ani nevidíte, nie je naozaj nič, po čom by ste túžili.
Výhody:
-
zaujímavý príbeh
-
neokukané zasadenie hry
-
rozmanité lokality
-
mysteriózne pôsobiace mestečko Redfall
-
niektoré podarené vedľajšie úlohy
Nevýhody:
-
nudné rozprávanie príbehu
-
nezaujímavé postavy
-
nemožnosť pozastaviť hru ani v SP režime
-
chýbajúci stealth
-
zvláštny gunplay
-
chabá umelá inteligencia
-
slabá variabilita nepriateľov
-
repetitívna náplň misií
-
zastaralý vizuál
-
otravné audio
Hodnotenie: 5/10
Cena: od 69,99 eur
Platformy: PC, Xbox Series X/s, Game Pass
Záver
Redfall je učebnicovým príkladom toho, že ani kombinácia kvalitného štúdia a silného vydavateľa nezaručuje úspech. Novinka je tak trochu mačkopes, ktorý chcel byť všetkým, ale vo výsledku zároveň nie je ničím. Nemôžem ho odporúčať ani fanúšikom príbehových strieľačiek, ani hráčom kooperačných lootovačiek. Nič z toho totiž nerobí tak dobre, aby ste zaň utratili takmer sedemdesiat eur alebo s ním strácali čas vďaka Game Passu.
Námet a skvelé zasadenie v mysterióznom mestečku tu sťahuje dolu takmer všetko ostatné. Rozprávanie inak zaujímavého príbehu je nudné, postavy umelé a náplň hry príliš repetitívna. Nezachraňujú to ani súboje, kde nepoteší zvláštny gunplay a chabá AI. Ak si chcete užiť dobrú hru s upírskou tematikou, odporúčam radšej Evil West (recenzia).
Diskusia k článku: