Call of Duty: Modern Warfare II je pokračovaním Call of Duty: Modern Warfare, pri ktorom by vás nemalo mýliť Call of Duty: Modern Warfare 2, pokračovanie Call of Duty 4: Modern Warfare. Odpusťte mi trochu zložitý úvod, ale chcel som, aby sme hneď od začiatku mali vo veciach jasno.
Nový prírastok do série Call of Duty teda ľahko nadväzuje na diel z roku 2019. Hry s týmto názvom sme tu už mali, no Activision sa rozhodol, že populárnu sériu Modern Warfare reštartuje. Dokonca aj napriek tomu, že ju má mnoho hráčov stále v živej pamäti.
Ide teda o úplne novú hru s nostalgickým názvom, ktorá nás po minuloročnom Vanguard (recenzia) vezme späť do modernej vojny. Jedným dychom treba dodať, že tento rok to má značka o niečo ťažšie. Posledná hra totiž u hráčov až tak nezabodovala, čo potvrdil aj jeden známy prieskum.
O niečo neskôr to však priznal aj samotný Activision, ktorý prišiel so záverom, že hráči už nemajú radi 2. svetovú vojnu. Veteráni z Infinity Ward teda tento rok idú na istotu a rozhodli sa povolať späť do služby jednotku Task Force 141. Stále je však otázne, či jej návrat stačí na to, aby Call of Duty opäť zažiarilo. Poďme teda nájsť odpoveď.
Kampaň, ktorá sa odkláňa od výbušnej akcie
Na scéne sa objavuje nový terorista menom Hasan, ktorý sa zmocní amerických balistických rakiet. Hrozivá zbraň v rukách šialenca tak predstavuje vážnu hrozbu nielen pre USA, ale aj pre zvyšok sveta.
Slovo tak dostane jednotka Task Force 141, kde sa vracajú Price, Ghost, Soap a Gaz. Sekundovať im bude dvojica nováčikov z mexických špeciálnych jednotiek. Základná premisa je teda jednoduchá.
Opäť raz ukazuje armádu v úlohe bojovníkov za vyššie dobro a teroristu, ktorý môže vážne ohroziť bezpečnosť sveta. V komorne ladenom príbehu však zamieša karty aj mexický drogový kartel a do popredia sa dostane tiež zrada.
Samotný príbeh sa snaží namiešať nový dejový mix, ale napriek tomu ničím neohúri. Vo výsledku nepôsobí až tak sebavedomo, ako pôvodné diely série Modern Warfare. Chýba mu súvislejšie rozprávanie a lepšie prepojenie jednotlivých misií.
Na druhej strane stále ponúkne špičkovo spracované prestrihové scény, ktoré môžu Modern Warfare II iné hry len závidieť. Prispieva k tomu aj skvele zakomponovaná hudba a verné animácie postáv, ktorým vdýchol život tiež výborný dabing.
Grafika miestami pokrivkáva
S vysokou kvalitou prestrihových scén však kontrastuje grafická stránka hry. Na niektorých miestach vyzerá výborne, ale pozornému oku neunikne, že niekoľkokrát vylepšovaný engine už má svoje slabé miesta.
Celkovo sa na Call of Duty: Modern Warfare II pozerá dobre, ale krásne momenty bohužiaľ strieda aj pohľad na priemerný vizuál. Ide hlavne o výhľady do diaľky a miestami slabšie textúry, ktoré pripomínajú niekoľko rokov staré hry.
Na druhej strane vďaka tomu Call of Duty beží na širokej škále rôznych zostáv. Vyšlo aj na staré konzoly a na tých nových má možnosť nastaviť si až 120 fps. Určite teda budú hráči, ktorí to ocenia a hráči, ktorí by si radšej priali lepší vizuál bez väčších kompromisov.
Kvalita kampane je ako na horskej dráhe
Podobne nejednoznačne je na tom aj kvalita samotnej kampane. Séria Modern Warfare bola totiž povestná svojou veľkolepou akciou. Novinka sa však od nej tentokrát odkláňa a vyberá sa iným smerom.
Ak čakáte adrenalínovú akciu, na ktorú ste v sérii Call of Duty zvyknutí, je možné, že v prípade Modern Warfare II budete sklamaní. Na šťavnaté boje si totiž musíte počkať pomerne dlho. A aj keď tu nebudú chýbať veľkolepé momenty, je ich podstatne menej.
Decentnejší smer novinky udáva väčší objem stealth misií a celkovo je priebeh kampane oveľa komornejší. Ako keby sa z nej vytratil ten povestný akciou nabitý Call of Duty duch a celé by si to zaslúžilo trochu viac šťavy.
Neprispieva k tomu ani nešťastne poskladaná symfónia jednotlivých misií, kvôli čomu hra trochu stráca tempo. Máte tu napríklad pokojnú vyhliadku po Amsterdame, kde sa toho veľa neudeje. Po nej by človek čakal kontrast v podobe výbušnej akcie, ktorú v Call of Duty tak miluje.
Výlet do Amsterdamu ale bohužiaľ strieda nočné pátranie po teroristovi, ktoré je opäť z hľadiska akcie decentné. Po dokončení tejto misie si vravíte, že už to určite príde a explozívna akcia rozpumpuje vaše srdce milujúce adrenalín. Infinity Ward však majú iný názor.
Na chvíľu vás síce hodia do menšej akcie, ale hneď potom sadáte do lietadla. Prichádza totiž klasické ostreľovanie nepriateľov z vtáčej perspektívy s cieľom ochrániť váš tím. Jeho nezáživnosť ozvláštňuje aspoň zničiteľné prostredie, kde uvidíte explodovať celé budovy.
Nie ste však priamo na bojisku v ostrej akcii a ten pocit vám bude určite chýbať. Aj keď si na to už brúsite zuby, môžete si ísť pokojne zaliať čaj, pretože príde opäť raz pokojná snajperská misia.
Aj keď bola naozaj kvalitná, tak si v duchu hovoríte, že toto snáď ani nie je Call of Duty. Infinity Ward totiž tento rok viac experimentujú, skúšajú nové spôsoby hrateľnosti a neboja sa prísť s niečim iným, aj keď stále v takej decentnej rovine. A samozrejme, nie všetko im vyjde.
Dôkazom je napríklad misia, v ktorej budete šoférovať autá a vykrádať ich štýlom, za aký by sa nehanbil ani Rico Rodriguez z Just Cause. V kontraste s tým tu bude dokonca pomerne vydarená survival misia, v ktorej musíte hľadať rôzne zdroje a craftovať vybavenie, aby ste prežili.
Prítomnosť niečoho takého bola doteraz v Call of Duty nonsens. Teraz sú však rôzne prístupy realitou a aj keď niektoré vyšli, iné budú skôr sklamaním. Našťastie vám pochmúrne myšlienky zaženie aspoň stále dokonalý gunplay.
Je to ten pocit zo streľby, ktorý by ste márne hľadali v akejkoľvek inej fps. Práve kvôli nemu je Call of Duty jedinečné a vždy tak zábavné. Aj keď kampaň v minuloročnom Vanguard ma bavila oveľa viac.
Hold, akcia sa tentokrát snaží hrať na inú notu, často je ťahaná do úzadia a miestami chce pôsobiť až nasilu realisticky. Niekomu sa tento menej explozívny prístup môže páčiť. Iný, vrátane mňa, by si radšej opäť užil kampaň v štýle starého, dobrého a výbušného Call of Duty.
Pokrivkáva aj kvalita jednotlivých misií. Dokopy je ich sedemnásť a prevedú vás po rôznych častiach sveta. Niektoré sú naozaj atmosferické a vydarené, zatiaľ čo ďalšie mi pripadali skôr do počtu. Od veteránov série z Infinity Ward, ktorí môžu z veľkej časti za úspech značky, by som takýto prístup teda nečakal.
Uprieť im však nemožno snahu o inovácie a novinky, vďaka ktorým by sa aktuálny ročník Call of Duty odlíšil od zaužívaného konceptu série. Dajú sa tu napríklad otvárať dvere a v občasných momentoch príde na rad aj voľba v dialógoch. Podobných drobností je tu viac a je na vás, či zmeny vítate alebo nie.
Multiplayer
Ak by vás náhodou neoslovil menej akčný prístup kampane, v multiplayeri si užijete akcie až až. Je to vojenská prehliadka rôznych režimov a možností, ktoré každoročne lákajú milióny hráčov. Super je, že ak ste si multiplayer z rôznych dôvodov neužili minulý rok, Call of Duty Modern Warfare II sa to snaží napraviť.
Do hry sa teda vracajú veci, ktoré majú hráči vyložene radi. Sú tu menšie mapy a vývojári v rôznych smeroch rozvíjajú multiplayer z Modern Warfare (2019). V praxi to posúvajú vpred maličkosti ako prepracovanejší pohyb a akčnejšie boje nesúce sa na zábavnejšej vlne.
Prispievajú k tomu aj nové možnosti ako podvodné boje či rozšírenie pohybu. Môžete napríklad rúčkovať po okrajoch ríms alebo zavesiť sa na bojové stroje. Čo autori pridali tu, ubrali z inej oblasti a spomalilo sa napríklad kĺzanie a skoky pôsobia realistickejším dojmom. Zloženie samotných bojov je rôzne a závisí od režimu.
Čakať môžete komornejšie bitky 6 proti 6, ale aj veľké 32 vs. 32 hráčov. Režimov je tu celkovo zhruba 10 a na celkovú ponuku multiplayeru sa nedá sťažovať. Myslím, že každý fanúšik tejto časti Call of Duty si tu nájde to svoje.
Čo sa týka máp, tie sú tentokrát vo väčšine prípadov menšie a chýba im trochu viac vizuálnej variability. Boje sú organizovanejšie, viac koridorové a v konečnom dôsledku aj zábavnejšie.
Niekomu možno bude chýbať pomerne obľúbený zombie režim, ale vývojári z Infinity Ward ho tak trochu neuznávajú. Ich diely Call of Duty sa v drvivej miere zaobídu bez neho, ale zato prinášajú kooperáciu. Tú si môžu užiť dvaja hráči v podobe príbehových misií kde nechýbajú ani prestrihové scény.
Na štarte sú celkovo tri kooperačné misie a ich ponuka sa bude rozširovať. Za mňa je to určite fajn a miestami možno lepšie než bývala zombie ponuka. Stačí si teda nájsť dobrého sparinga a boje môžu začať.
Výhody:
-
poctivá a zábavná Call of Duty hrateľnosť
-
niekoľko dobre fungujúcich noviniek
-
špičková kvalita prestrihových scén a dabing v kampani
-
slušná ponuka obsahu v multiplayeri, ktorý vracia späť všetko dobré
-
niekoľko intenzívnych príbehových momentov
Nevýhody:
-
menej akčná kampaň
-
nové prístupy nie vždy fungujú ideálne
-
kolísavá kvalita misií v kampani
-
chudobná ponuka kooperácie na štarte
-
grafika na niektorých miestach pôsobí priemerne
Platformy: PC, PS4, PS5, Xbox One, Xbox Series X/S
Cena: od 69,99 eur
Hodnotenie: 7/10
Záver
Call of Duty: Modern Warfare II sa tento rok opäť vracia do modernej vojny. Komorne ladený príbeh spolu s menej akčnou kampaňou však nemusí sadnúť každému. Rovnako, ako kolísavá kvalita jednotlivých misií. Vývojári sa ale aj naprik tomu neboja experimentovať a skúšať rôzne novinky v hrateľnosti. Nikedy sa im to darí, inokedy zas menej.
Na druhej strane tu opäť dostanete poctivú a zábavnú Call of Duty hrateľnosť, ktorú všetci tak milujeme. K tomu sa pridáva zopár dobre fungujúcich noviniek a slušná ponuka obsahu v multiplayeri. Ak je práve ten pre vás hlavných dôvodom na kúpu hry, rozhodne tento rok nešliapnete vedľa.
Diskusia k článku: