Čína pokračuje v tichom, ale systematickom budovaní vlastného „vesmírneho ekosystému“. Najnovším dôkazom je decembrový štart rakety Kuaizhou-11, ktorá na obežnú dráhu vyniesla experimentálnu nákladnú loď DEAR-5 a satelit Xiwang-5B.
Nejde o veľkolepú misiu s astronautmi, ale o niečo možno dôležitejšie: test základov komerčnej vesmírnej logistiky.
Rýchly štart, presný cieľ
Raketa Kuaizhou-11 Y8 odštartovala 13. decembra z kozmodrómu Jiuquan na severozápade Číny. Podľa oficiálnych zdrojov prebehol štart bez komplikácií a všetky náklady sa dostali na plánovanú obežnú dráhu. Pre samotnú raketu išlo o štvrtý let v rámci tohto typu, ktorý je postavený na tuhom palive a navrhnutý najmä na rýchle a flexibilné misie.
Kuaizhou-11 má podľa výrobcu kapacitu približne jednej tony nákladu na slnečne synchronizovanú orbitu, čo z nej robí nástroj vhodný najmä pre menšie satelity a experimentálne projekty.
DEAR-5: malá loď s veľkými ambíciami
Hlavným „hrdinom“ misie bola experimentálna kozmická loď DEAR-5, ktorú vyvinula pekinská spoločnosť AZSpace. Ide o bezpilotnú platformu určenú na vedecké experimenty a testovanie technológií v mikrogravitácii.
Podľa informácií zverejnených čínskymi médiami má DEAR-5 nákladnú kapacitu približne 300 kilogramov a vnútorný objem okolo 1,8 m³. Na palube sa nachádza 34 experimentov z oblasti materiálového výskumu, biologických vied, nových technológií či overovania komponentov pre budúce vesmírne misie. Loď má fungovať minimálne jeden rok a priebežne posielať dáta späť na Zem.
Inými slovami: nejde o jednorazový test, ale o dlhodobejší „laboratórny kontajner“ na obežnej dráhe.
Satelit Xiwang-5B ako bonus
Popri experimentálnej lodi vyniesla raketa aj satelit Xiwang-5B, ktorý vznikol pod hlavičkou China Academy of Space Technology. Detaily o jeho úlohe sú zatiaľ skromné, no ide o bežnú prax – komerčné štarty často kombinujú viacero nákladov, aby sa let ekonomicky oplatil.
Prečo je to dôležité
Na prvý pohľad ide „len“ o ďalší úspešný štart. V širšom kontexte však zapadá do jasného trendu: Čína rozvíja komerčný segment vesmíru, podobne ako to v USA robí SpaceX či iné súkromné firmy.
Experimenty typu DEAR-5 naznačujú, že Peking nechce mať pod kontrolou iba rakety a štátne stanice, ale aj orbitálne služby – od vedeckých experimentov cez testovanie technológií až po budúce zásobovanie vesmírnych objektov. Aj preto sa v čínskych vyjadreniach čoraz častejšie objavujú pojmy ako „komerčné platformy“ či „vesmírna logistika“.
Menej PR, viac systému
Zaujímavé je, že Čína tieto kroky nebalí do veľkých marketingových kampaní. Štarty ako tento prebehnú, médiá ich zaznamenajú a ide sa ďalej. No práve takto sa buduje infraštruktúra: potichu, krok za krokom.
Ak sa podobné experimentálne lode osvedčia, môžu sa stať základom pre pravidelné komerčné misie – či už pre vedu, priemysel alebo podporu čínskej vesmírnej stanice. A to je už hra v úplne inej lige.
Diskusia k článku: